Vinič porezaný, borovica dostala novú frizúru, aby presvetlila a urobila miesto “šľachte”. Postrek bol zatiaľ ponechaný v stave “postponed”, je pričasto pod desať a chvostíky na pukoch broskýň nevidno. Budúci týždeň vyzerá možno nad desať. Posledné dni striedavo pršalo; ešte posledných pár dní poflakovania sa večernými ulicami, plnými kanalizačného puchu a o pár dní nebudem vedieť čo skôr. V dielni sa dá pomaly aj zablúdiť, tuje budem asi prestrihávať mačetou a to ma čakajú jarné mukly, nedokončené rámy, svetlík a miesto na drevo. Dnes mám dosť a biliard na háku, večer max dve malé a leziem pod deku. A veci všednej sľúbené repete mokrého stromu aj s dvoma prídavkami…
Do práce s foťákom nesmiem … a hoci je tento úkaz vždy zaujímavý, máš recht – nepochybne v miestach, kde bude vidno, ho cvaknú tisíce … s dobrým sklom, statívom, výbavou… a výsledky budú profi a dostupné… jedine, že by sa mi na piatok podarilo vybaviť dovoz dreva a vezmem voľno … uvydým
..v piatok bude zatmenie slnka…
..odfotíš?.. ja viem, v pracovnom čase, a fotí to kde-kto.. no ďalšie bude o šesť rokov… 😉
Ok, zrejme mi unikli nejaké súvislosti medzi fantáziou, fotkami stromov a nejakým pomyselným sporom (?). Čo už narobíš, sláva víťazovi..:):)…nič to nemení na tom, že tie stromy sú tam krásne…
V tomto prípade dávam za pravdu kgf2, fantázia má vždy navrch, nedá sa lapiť, vtesnať ani situovať …
Stromy plačú v celkom iných situáciách, toto je iba nádherná hra svetla a tieňa. Od stromov sa môžeme dozvedieť veľa, nie však básne hodné Vansovej Lomničky alebo Hviezdoslavovho Kubína:):)…asi preto, že ich nestačí počúvať ušami….
..mne to pripadá akoby tie stromy plakali.. akoby nám chceli čosi povedať..
..vraj aj stromy vedia básne rozprávať.. možno tým, ktorí vedia počúvať..
k tomu sa nedá ani nič povedať…čierno-biela krása..ďakujem