COVID 1984

       Ešte som si ani nestačil zaznamenať posledných pár týždňov a jar zabuchla vráta na pitvore. Pobrala sa uslzeným májom a júnom zavolať leto.

     V podstate som sa motal iba po okolí, občas na bajku, ale častejšie po vlastných, neplánovite …a preto asi v pohode.   Boli sme s Ivom hore robiť dvere do pitvora. Strecha na dielni ešte niekde trocha slzí, ale už som blízko. Patronát nad rajčinami celkom zodpovedne prevzal Tomo a pojazdný stôl pod cirkulár som napokon spravil podľa plánu B.

      Dosadené štepy André sa chytili všetky, múčnatka napadla iba dva korene, prvé broskyne už dozreli.

  Inak v norme – váhu držím bez námahy pod 100, niekedy si pripadám až chudý, lentilky nežeriem žiadne, chutí sto a snov natisíc, len keby bol občas svet a dej v ňom tak trochu menej maskovaný a stajlovaný a komplikujúci sa … Som si robil taký prehľad – keď sa porozprávam pri rôznych príležitostiach a  situáciách postupne so stovkou ľudí, tak v priemere polovica z nich žije akýsi maškarný bál a na zamyslenie sa ani nemá čas, ďalšia tretina vyjde na slnko či ulicu raz ročne, hoci má času dosť, desiati sa ma monológom snažia naučiť, kto je hajzel, špina a kto dobrý a zvyšných sedem sa občas nepravidelne objaví – podľa toho, či sa fakt nudia, potrebujú s niečím pomôcť alebo zase dostali košom a nezasunuli. Moje vyhliadky na dialóg blednú unknw

A svet ? Tak predsa sa točí. Našiel sa spôsob, našla príčina,  zlo skončí,  dobro začína. Vinníkom je predsa pandémia, žiaden prehriaty ekonomický model, žiadne prázdne predaje, bubliny, kvantitatívne uvoľňovanie.  Agentúry svorne hlásajú, že bude horšie, no bude sa dotovať, (a samozrejme, zadlžovať), zmenia sa zákony, pravidlá, v zmysle bezpečnosti a pokroku nahádžeme sochy a minulosť do riek, a vyjdeme do ulíc bojovať proti stredooceánii a záškodníckym hobitom.

     Svoje vajcia zveríme do rúk starostlivým bankám a nadnárodným agentúram, ktoré nás v mene ochrany viery a svätej meny povedú kade načim.  Spojené americké ako dvestoročný mravne-demokratický hegemón sa nám akosi podivne zosocializovatieva, európa nevie kam z konopí, pobehuje ako kura bez hlavy, vyjadrenia komisie a niektorých politikov pripomínajú Monty-Python a cena zlata sa vyštverala na dlhodobé topky.

          A my sa tu na slovensku zaoberáme akousi bezvýznamnou diplomovkou skompilovanou ešte bezvýznamnejším pipíškom, ktorý sa teší iba na regulovčíka pre miliónové emisie, z ktorých mu kápne aj do jeho dvanásťválca.  A z našej naivnej gubernie si môžu novodobí kolonizátori urobiť hrdého cirkusového biletára. V Seattle sa už “komúna” začala rozpadať, starostke Jenny, asi po pár interných streľbách došlo, že bez zložiek typu polícia, ktorej modelu sa tak bránila, to v tomto storočí nepôjde … A výrobcovia hier sa rozhodli stiahnuť hry zo Steam-u, lebo neprispel na hnutie BLM, ako stovky iných prispievateľov bojkotujú  iných, čo nedali… zoznamy sa penetrujú ako tabule hanby….  a celkový zoznam prispievateľov utešene narastá, nepokoje neutíchajú, voľby sa blížia, a kdesi medzi riadkami čítam prichádzajúci “prúser”. Veď tu sa podporuje povstať proti štátu ako takému.

      Veď tie davy nie sú zďaleka tak naivné a tupé, zvlášť, ak ich stavajú proti vlastným susedom, kolegom, američanom… a mnohí, dnes v tichosti za oknom stojaci s odpílenou hlavňou pozerajúci von na ulicu, či nepríde demokracia, zrejme tiež precitnú. Toto kyslo-naivne rapové show o akejsi rasistickej systémovej vine smrdí i mnohým afroameričanom, a časom môže vypáliť nedobre hlavne pre tých, ktorí doň dnes prilievajú prachy.  Buď to bol dosť nedomyslene naplánovaný pokus o likvidáciu trampolína alebo veľmi dobre pripravený nácvik na odpor, ak to trampolíno zas nedajboh vyhrá.

Včera sa ktosi pokúšal s nákladiakom prejsť cyklo-most. Len či to nebol maskovaný sám veľký Chuck …