Keď bolo v auguste 1999 zatmenie, pamätám si, že bolo horko na draka. Listy a všetko drobné vrhalo smiešne mesiačikovité tiene, postupne všetko tmavlo, až kým nestíchli aj vrabce a drozdy. Ani mi nenapadlo sa snažiť zachytiť ten moment na foto, bral som to ako prirodzené, aj keď zriedkavé a zaujímavé optické divadlo. Bol som asi dosť trápny. Je to moja stigma. Prečítať si o zatmení, jeho cykloch, priebehu, dĺžke mesačného tieňa, vzdialenosti mesiaca v čase zatmenia a potom stáť ako mogoň pred trafikou a pozerať na čosi, čo síce vyzerá krásne a tajomne, ale nepoznať súvislosti, bolo by to ešte krajšie a viac tajomnejšie.
V piatok som si vzal dovolenku na práce na dvore a z dielne vzal náhradné sklíčka do zváračskej kukly. To som šnúrkou a gumičkami prichytil na slnečnú clonu objektívu a foťák položil do “pohotovostnej polohy na lavičku”. Tomo šiel na ryby, dal som mu tiež jedno sklo, že cestou s kamošom pozrú. A keďže nikde nie je napísané, že sa musím ďalšieho tohto úkazu dožiť a bol som aj vyzvaný, nech ho cvaknem, tak som ho cvakol a tu je. Na prvom zábere je na pol jedenástej vidno škvrnu alias “pehu” na Slnku, ktorú Mesiac neskôr prekryl …A mám to za sebou 🙂 Napokon, aj tak veci a javy kedysi prehliadané časom vidieť akosi inak… 🙂
Moja stigma ako drzá čierna mačka sedí na mne často, keď sa deje niečo, nad čím sa ostatní vedia zabávať, smiať a jasať celé hodiny, zavrčí mi do ucha niečo ako “to máš z toho, že tomu chceš rozumieť …” . Vtedy mám na výber – opijem si šedú kôru, primerane na to, aby som vedel chodiť, artikulovať a znášať bolesť z počúvania Kmeťobendu alebo sa distingvovane budem z kúta tváriť ako tupoň s mačkou na rameni a vnímať celé to dianie ako mindwellness.
V sobotu ráno mi volala mamka ku narodkám, už mala lepšiu náladu v hlase. Popoludní som dal pauzu; Bety išla do divadla a Tomo von, tak som sedel s veľkým Francinom v závetrí bufetu a špehoval stehlíka, čože to furt zbiera medzi kamienkami. Večer pár potrasení a milých prianí, tiež bezodkladných nuladvojok, zavolali mi aj súrodenci. Pred odchodom (útekom) domov som ešte stihol aj skrátenú rusofóbnu prednášku P. na tému expanzia a agresia a nenápadne (moc mi to nevyšlo) vycúval z miestnosti, naštartovanej k veselému večeru …
Niežeby by som nezvládol ešte pár krátkych nuladvojok alebo rozhovorov hoci na tému ” euro nás oslobodilo od monopolu dolára” ale bol som už trocha unavený a niekedy je lepšie s úsmevom mlčať a pobral som sa domov, aj so svojím Area 51; naoko vraj skúmaniahodným, ale v konečnom dôsledku bez UFO a iba s kopou neporiadku a slamy.