Mimozemšťania nadránom

Konečne po čase pri ohnisku v lese, B+I+ja, víno, čaj, cibuľa, klobása. Pár stromov polámal mokrý sneh. Nasral som snežienku preostrením na pečeňovník, ktorý si hádam zaslúži tiež pozornosť; tá šujana s bielou minisukňou a dlhým rozparkom predsa nemusí byť fotená donemoty…

pecenovnikPovíkendové ráno bolo trochu opäť na aspirín; pribdel sa mi krátky sen,  ktorý mal zaujímavú zápletku, tak si ho značím:

Sú tu s nami, sú v nás odjakživa. Ich  spánok a bdenie, narodenie i odchod s tými našimi neladia; napriek tomu sme symbionti. Pozerajú našimi očami, používajú naše telá, rozhodujú sa a konajú, bez spôsobenia sebamenšieho pocitu rozdvojenia. Naopak. Najviac sa cítime sebou, keď ich prítomnosť s tou našou tvoria akord. Tá rezonancia v nás vyrába chémiu, ktorá, ak je príjemná, ich udržuje pri živote.  Ak v takej chvíli dokážeme tým hrejivým pocitom “zapáliť” niekoho smutného, či chladného, náš symbiont posilní novou frekvenciou a tá naša sa rozvetví ďalej  … E

V praxi to funguje asi ako udržiavanie ohňa. Obecne sa traduje, že radosť urobená inému znásobí tú našu. Oheň, pandémia, voda, blesk i klebety sa šíria cestami najmenšieho odporu. Rovnako i radosť. Preto sa nečudujem, že skáčeme, pogujeme, blbneme až slzíme. Najmenší odpor voči radosti máme v sebe. Pre vlastnú radosť sme niekedy schopní urobiť rôzne, aj neradostné sprostosti  …  No ak sa nevieme o radosť podeliť, partitúra zredne v jediný tón a symbiont sa z nás vyparí … vtedy iba prežívame, v rýchlejšom takte. Z toho mi vychádza, že je dobré hľadať cestu potenciálneho šírenia nefalšovanej radosti … pokiaľ máme príležitosť, smejme sa .. aj keby sme si mali pri tom cvrknúť .. hlavne aby sme žili.

 

10 komentárov k “Mimozemšťania nadránom”

  1. ..nebuď mrzutý.. ani ja nespávam, ani s REM, ani s MER.. a nevzdávam.. ..je jar, minisukne začínajú kvitnúť, ftáky po zime vyliezli, a oskar svieti.. a svieti… paráda.. cool

  2. ani ja ich nepotrebujem analyzovať.. tiež im rozumiem. no nerozumela som, prečo sa mi teraz sníva tak často. zrejme preto, že sa budím vo fáze REM, takže spánok mám v poriadku.. 🙂 ..keď som ho nemala v poriadku, budila ma pečeň. detox pomohol, ešte zistiť, ako detoxikovať hlavu..
    ..áno, rozumiem.. jednoduchá chuť na zmrzlinu…
    ..škoda že nie som jednoduchá.. ani tomu nerozumiem, prečo dvaja naraz píšu o tom istom, úplne nezávisle.. alebo som naopak jednoduchá až príliš?.. hlúpy blázon.. 🙂

  3. Nie, symbionti neboli ani veselí, ani smutní; iba ich nositelia mohli byť. Nie všetko si pamätám, ale celé to bolo ako puzzle alebo váhy … nesnažím sa analyzovať svoje sny, sú odrazom aktuálnych zážitkov, stavu tela a podobne a preto im často rozumiem aj bez snárov. Často, keď je mi pilno, tak ako na potvoru v snoch tečie voda, alebo spím hladný, sú sny farebnejšie a ľahšie, no a keď sa prejem, sú vyčerpávajúce. Smútok neberiem ako opak radosti, rovnako ako zlo nepovažujem za opak dobra. Ten sen som si vysvetlil ako následok faktu, že som si v posledných dňoch dosť pozoroval ľudí, ktorí sa “všeobecnému okoliu” javia ako blázni alebo prinajmenšom mentálne postihnutí a pritom by nás mohli v niektorých kategóriach mysle vyučovať, plus pozreté sci-fi o divergentoch.
    Nechcem glorifikovať sny, lebo si za ne môžem sám. Všetky snáre, veštby delfských žien, alebo zážitky “po” či “pred” sú iba jedným zo stavov našej šedej a ich pôvod často jednoduchý ako chuť na zmrzlinu …

  4. potom ale treba zvážiť, či nie je životu nebezpečné púšťať ich k ohňu a už vôbec nie ku klobáse…alebo ste tam okolo sedeli v olovených vestách?:)

Napísať odpoveď pre kgf2 Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Na ochranu proti spamu zadajte slovo v obrazku
Anti-spamový obrázok