A je to tu znova. Slnko zapadá tesne za kopcami Hainburgu a stále častejšie zahrievam empétrojku. Alibaba a 40 krátkych songov “Les je hustý, Les je hustý, Nezmestí sa kto je tlstý, Zas ten blbý orientačný beh ..” alebo Ukáž Tú Tvoju Zoo : ” Horkýže muchy! Mne stará mať vraveli, že Green Day sú najlepší… Poďme chlapi! ”
A tak je po lete a spomeniem na gentlemans, ktorí ho pod mostom uzavreli, skončilo aj to babie … a okolo pása už nosím mikinu, keď na postávanie vo vetre či pivo na dvore vonku príde.
Aj kampaň začala. Volebná aj tá nevôlebná. “Práca namiesto rečí” , “Nemáte kde parkovať ? – vybavíme !” … slogany a heslá. Som zvedavý, či sa raz nájde niekto, kto pôjde do volieb s kampaňou “Skúsim to s Vami…”. Naša obec však nie je Chelsea a tunajší mufti nie je Mourinho.
Na to, že je november, hrá zelená stále presilovku. Pec a travertín síce poslali účet do mínusov ale v uhliarni je znova drevo a domáce dravce obsadili najlepšie miesta pred javiskom. Všetko je ako má byť. Omrvinka splnených predstáv a hora snov a túžob, more pokoja na privrátenej strane mesiaca a pradúci dravec v kúte mysle ale i burina. Kedysi, keď som bol čara cudzích slov ušetrený, som si myslel, že libido je burina. V podstate som nebol tak ďaleko. Bez buriny by nebolo jedinej ušľachtilej rastliny.
