Tuším som tu mesiac nebol. Tak si znamenám – babie leto sa napokon konalo, blavu v pohybe som kukol iba raz, jazzové asi nedám, na psích skalách sú nové lavice a dal som znova biliard. Priviezli nám komín, vyreguloval som kúrenie a oskar priberá na drzosti i váhe, ako sa na riadneho kocúra patrí. A po veternej noci s lejakom sa ochladilo a zas bude načas tma.
A znova sa s prichádzajúcou zimou potkýnam o otázky, ktoré sa v lete flákajú ktovie kde. A ak niekto povie, že som mu napomohol zdravo prehliadať názor okolia, poteší. Lebo bez ohľadu na to, v akom kmeni koexistujeme, sme s pribúdajúcim časom stále viac nútení porozumieť hlavne sami sebe. Takže príde obdobie so sedmičkou suchého a jablkom v ruksaku, sfarbeného lístia a pokecoch nad pahrebou. A dilemami nad tým, či prežijeme kvalitnejšie bez vína, bôčika a cigary, pomocou návodov na hodnotný život, plný zdravých receptúr, božích synov a ukameňovaných cudzoložníc alebo mi bude iba stačiť z e-shopu voda z lúrd, kozmodisk a predplatné na kremáciu. (Už mi bolo naznačené, že sa často navážam do viery, ale v posledných časoch mi jednoducho pozorovanie inak nedá … )
Preto dám večer v zadymenom biliarde pár jamesonov – aby som si ráno mohol aspoň na chvíľu uvedomiť, že fakt nežijem hodnotný život a na nedeľu sa vyhecoval vbehnúť do lesa, keď už ten futbal nehráme…