Úroda bola riadna a zdravá, svet úspešne bojuje o naše zdemokratizovanie sa a mne sa nechce ani písať záznam v takomto počasí … ale aspoň sa dá kúriť v peci 🙂
Medzi tými tromi týždňami sa vyskytli aj dva-tri dni niekde vonku, aj les som stihol, koncert kukol, prišiel som o bajk a inak nič mimoriadne. Zasa začnú odchody i príchody potme, sychravé a studené špacíry a potrebná dávka naučeného chápania času.
Vraj je to iba ilúzia. Čas vraj jestvuje iba ako prejav pohybu a v skutočnosti ako rozmer nemá opodstatnenie. Vraj je úplne jedno kedy bol veľký tresk a kedy defo znova vylezie exhibovať na nejaké pódium, čas nemá svoje opodstatnenie. OK. Zasa nejaká teória. Isté je, že defo tancuje nie preto, žeby rád tancoval, on rád tancuje iba keď ho ľudia vidia… v jednej chvíli to stručne popísala pani, čo stála za mnou – povedala ” Všetci hľadáme nejaký spôsob zviditeľňovania sa …”
Asi má pravdu – niekedy je dobré sa nechať vidieť, aby o nás nezakopli.
Idem von..ešte je trocha svetlo, smoklí menej a ustal vietor.
..ospravedlňujem sa za neskorú odpoveď, ale to bola kapota auta – keď som vyšiel na ulicu, tie kvapky v sodikovom svetle lampy vyzerali ako jantár…
A je tu..
studená.. farebná..
arytmická
Melancholická
ako tá pieseň
čo chcela by nám
čosi zanôtiť
na tému jeseň.
Zostanú po nej
len farebné listy
Akoby na rozlúčku
rozmarnému letu..
a v nich poslednú vetu
už odvial vietor
na sto krát.
O tom, že to leto
každý mal tak rád.
Možno len ticho závidí
v kútiku duše chcela by
byť taká ako to leto.
Ale to nejde.
Tak preto
sa občas červená..
a občas do hmly zahalí.
Aby sme hádali
čo príde potom..
Čo má prísť, príde.
A teplý kabát
a drevo do piecky
sa zíde..
Na Defa má málo z nás, les bol fajn ,ešte keby sa zadarilo zopár hríbov a potom už sa teším na ďaľšiu jesennú či zimnú prechádzku do starého bicykla na litovel ,trebars s klaretom v ruksaku .
Čas si vymysleli ľudia s cieľom vniesť systém a poriadok do svojich životov a vytvorili tak ilúziu, že držia všetko pevne vo svojich rukách. Realita je všaktaká, že čas nás spútal, ovládol a robí si s nami čo chce…..a pritom v skutočnosti neexistuje:):) Nuž opäť jeden z príkladov, kedy si človek myslí, že je čohosi pánom…ešteže niektoré veci nezávisia od toho, či je yeseň alebo yar(o); orechy sú mojou “srdcovou” záležitosťou..furt:)
čo je to to pod lampou? kúsok zeme? je to veľmi pekné…