A je tu..
studená.. farebná..
arytmická
Melancholická
ako tá pieseň
čo chcela by nám
čosi zanôtiť
na tému jeseň.
Zostanú po nej
len farebné listy
Akoby na rozlúčku
rozmarnému letu..
a v nich poslednú vetu
už odvial vietor
na sto krát.
O tom, že to leto
každý mal tak rád.
Možno len ticho závidí
v kútiku duše chcela by
byť taká ako to leto.
Ale to nejde.
Tak preto
sa občas červená..
a občas do hmly zahalí.
Aby sme hádali
čo príde potom..
Čo má prísť, príde.
A teplý kabát
a drevo do piecky
sa zíde..
Na Defa má málo z nás, les bol fajn ,ešte keby sa zadarilo zopár hríbov a potom už sa teším na ďaľšiu jesennú či zimnú prechádzku do starého bicykla na litovel ,trebars s klaretom v ruksaku .
Čas si vymysleli ľudia s cieľom vniesť systém a poriadok do svojich životov a vytvorili tak ilúziu, že držia všetko pevne vo svojich rukách. Realita je všaktaká, že čas nás spútal, ovládol a robí si s nami čo chce…..a pritom v skutočnosti neexistuje:):) Nuž opäť jeden z príkladov, kedy si človek myslí, že je čohosi pánom…ešteže niektoré veci nezávisia od toho, či je yeseň alebo yar(o); orechy sú mojou „srdcovou“ záležitosťou..furt:)
čo je to to pod lampou? kúsok zeme? je to veľmi pekné…
..ospravedlňujem sa za neskorú odpoveď, ale to bola kapota auta – keď som vyšiel na ulicu, tie kvapky v sodikovom svetle lampy vyzerali ako jantár…
A je tu..
studená.. farebná..
arytmická
Melancholická
ako tá pieseň
čo chcela by nám
čosi zanôtiť
na tému jeseň.
Zostanú po nej
len farebné listy
Akoby na rozlúčku
rozmarnému letu..
a v nich poslednú vetu
už odvial vietor
na sto krát.
O tom, že to leto
každý mal tak rád.
Možno len ticho závidí
v kútiku duše chcela by
byť taká ako to leto.
Ale to nejde.
Tak preto
sa občas červená..
a občas do hmly zahalí.
Aby sme hádali
čo príde potom..
Čo má prísť, príde.
A teplý kabát
a drevo do piecky
sa zíde..
Na Defa má málo z nás, les bol fajn ,ešte keby sa zadarilo zopár hríbov a potom už sa teším na ďaľšiu jesennú či zimnú prechádzku do starého bicykla na litovel ,trebars s klaretom v ruksaku .
Čas si vymysleli ľudia s cieľom vniesť systém a poriadok do svojich životov a vytvorili tak ilúziu, že držia všetko pevne vo svojich rukách. Realita je všaktaká, že čas nás spútal, ovládol a robí si s nami čo chce…..a pritom v skutočnosti neexistuje:):) Nuž opäť jeden z príkladov, kedy si človek myslí, že je čohosi pánom…ešteže niektoré veci nezávisia od toho, či je yeseň alebo yar(o); orechy sú mojou „srdcovou“ záležitosťou..furt:)
čo je to to pod lampou? kúsok zeme? je to veľmi pekné…