Deci Vilizácie

Ani som nemal chuť urobiť záznam. Ale to by bol iba zbytočný kapric, lebo ako sa vraví – pokiaľ nejde o hovno, ide o život …(či ?) Zvyšok celkom milej jesene ma opäť tlačí do kúta a núti hľadať na tých pár zvyšných hodín popracovného dňa nejakú alter-natívu. Boli sme na decivilizačnom pobyte na kysuciach, kde som znova zažil nočný kysučák a na druhý deň od pilčíkov dozvedel, čo je pasienčák. (Osamelo rastúci strom na pasienku, ktorý je silného rastu, pretože nemusí za slnkom rásť prirýchlo) Bolo na rozdiel od blavy slnečno a namodro, našli sme čas aj na dubáky, až bolo nanič sa vrátiť nazad do toho kulty-varu …

Po návrate sme s B. a I. našli aj mladé sucháče na záhorí a usušili dve prachovnice, lebo mi napadlo cestou spiatky kúpiť sušičku. Celkom dobrý vynález, dnes sušila aj kôpor, celkom fajne, do voňava, bez výraznej straty silice.

Tých zodvadsať dní striedal dážď, vietor občas ustal a nočné teploty nepodliezli mráz; išli okolo desiatky.. preto sa im asi darilo.

A ak koncom bežných dní uprostred týždňa, naplneného pracovným angažovaním sa až na pokraj súdnosti, stretnem v kaviarni na rohu vôňu dobrého čaju a mierne chladenej túlavej morky plus príjemnú človečinu, je načas vyhrané.  Už nech pospia stromy, ustane vietor a lístím sa vystelú chodníky, nech je o jednu alter natívu viac.

Ľudia si znova pripomínajú predkov a tých, čo odvial nejestvujúci čas, oslavujú helou vína, maskujú sa, jančia, šantia, svietia im do tmy oči v svetlách sviec a pivných píp. Huspenina sadá ako na povel, noci sa naťahujú ako Žofia po spánku, množia sa objednávky na klobásy a iné južné plody a po voňavých rajčinách ostala zas iba spomienka.

…

Dnes bolo tuším babie leto. Lietali pavučiny, slnko vytiahlo človečinu do špacírov ako pehy na prsia a pivo mi dnes vôbec nechutilo.