Obliekanie

8 komentárov k “Obliekanie”

1. … čoskoro aj to bude 🙂

   Odpovedať

2. btw – a čo vyzliekanie?… bude?.. 🙂

   Odpovedať

3. Jasné, že po smrti už neškodíme:), všetky ekoproblémy vytvára ľudstvo počas úsilia o prežitie, zjednodušene povedané „v snahe upokojiť potreby svojho tela“, úplne nezávisle od toho, koľko ekologicky nezávadných myšlienok, snov, predstáv a emócií za ten čas vyprodukuje. Otázka je teda o tom, ako žiť (fyzicky) a škodiť svetu čo najmenej….Ak toto nobelisti vyriešia, sme zachránení:):)

   Odpovedať

4. Moje telo?… dúfam že skončí ako hŕstka popola vo vetre v Bielovodskej doline.. a že sa nájde dobrovoľník ktorý ho tam vynesie a vysypú do vetra.. Ale pod kontrolou to mať nebudem, takže to až tak veľmi neriešim 🙂

   Odpovedať

5. súhlasím, že niekedy je menej viac, to na margo programov, ktoré pod hlavičkou pomoci vlastne ničia. Žiaľ, ako väčšinou, rozhodujú o nich ľudia, ktorí ich následky nepocítia ani náhodou (napr. manažment MHD zaiste netuší, čo za „exotika“ sa skrýva za názvom ich vlastného podniku:). Nebráni im to, samozrejme, v rozhodných rozhodnutiach:)).
   …iste, duša je nanajvýš ekologická, z každého pohľadu, súhlasím..i keď niečo také ako „emočný“ smog občas vyprodukuje každý z nás:). Ale čo s telom? To neopinkáš básničkou, ani kreatívnymi snami…(chvalabohu:))

   Odpovedať

6. Stromom a prírode igelity až tak neškodia.. Odkaz z predposledného čísla časopisu Geo. Oveľa viac im škodia dotácie a projekty financované z „rozvojových“ fondov.. Čo by pomohlo? Obmedzenie spotreby? Vrátane spotreby energie? Menej nakupovania, menej nabíjania, menej guglovania?… 😉
   A preto radšej viacej tvorím.. aj idey a predstavy. Potrava pre dušu, úplne zadarmo a bez odpadu.. 🙂

   Odpovedať

7. Veď to, či vlastne nie sme iba postavičky v x-tej verzii nejakého gamu, ktorú po nociach hrajú mimozemšťania z dlhej chvíle:). Žiadna minulosť, ani budúcnosť, len ilúzia času, ktorý neexistuje (to sa tu už kdesi v diskusii objavilo). Ľudia sa zúfalo snažia zachytiť uplynulé okamihy a tak sa fotia „na pamiatku“, píšu si odkazy do „pamätníka“, píšu si denníky:), aby si čosi „zapamätali“, prípadne kroniky, aby sa zachovala „pamäť“ národa…a pritom sme v kýbli, denne nám odumrie 100-tisíc nervových buniek a tak-či tak si jedného dňa nespomenieme ani nato, čo sme mali na raňajky, či odkiaľ kam to vlastne kráčame:). Ani neviem koľkotisícpixelová fotka s presným popisom dátumu , času a miesta ti nenapovie, ako krásne voňali v jarnom slnku kvety na čerešni ..a o tom to je – tu a teraz, resp. ako ujo Eckhart Tolle píše vo svojej „Sile prítomného okamihu“, ktorú mi tiež ktosi dotlačil do môjho zorného poľa…
   A tie fotky sú smutné, akoby ľudí navliekli do skafandrov a nútili tancovať tango argentino, stromom nesvedčia ani veľkonočné ozdoby (podľa mňa)

   Odpovedať

8. Mne tie mikrotény pripadajú ako postavy.. mikroténová víla, mikroténový upír, mikroténová tanečnica so zdvihnutou nohou, mikroténový závoj ktorý stratila Popoluška cestou z plesu..
   A rýmy? Netušila som, že za ne nalievajú kofeín.. Zo mňa vypadli, a nič za to nežiadali, neprosili, nechceli, neočakávali.. Len tak. Naopak. A možno úplne inak..

   Odpovedať