Sorry, zápisníček; zas som do teba dlho nič nevložil 🙂 … teda – nevpísal … nejako som nestíhal, všetko sa to zvrtlo a preplo do jarnejšieho tempa a tak som nesilil. A keby ti to príliš vadilo, tak si trhni. Myslel som, že na služobke nájdem čas aj na foto aj na drísty, ale napokon som bol každý večer rád, že stíham spať. Túlať kiláky a civieť na všetky tie fasády, schody, dvory a exotvary v Hradci a následne každý večer zakončiť plzenským nepastérom “Na Hradě” nie je ízy.
Prvý večer som ešte nebol “Na Hradě”, to som absolvoval zopár drinkov s miestnymi ultras v Metre (ktoré vraj do mesiaca zatvára). Dosť haluz. Na to, že sú ultras, vyzerali dosť kultivovane. A mali aj vlastného umelca.
Ísť “Na Hrad” mi poradil až jeden hudobník na námestí, keď som sa ho opýtal na klasiku a dobré pivo.
HK Je pekné mesto, zjavne sú naň hrdí a majú prečo. Má históriu, cveng a ak sa budú oň starať aspoň ako dnes, ešte niečo vydrží. Vraj okolo stotisíc obyvateľov … ani by som spočiatku nepovedal … každý večer sa uličkami starého mesta tmolili do divadiel vyobliekaní ľudia … celkom zaujímavý pohľad…
Inak tu históriu strieda moderna rovnako ako dôchodcov mládež. Vidno hodne kočíkov, pomerne málo psíčkarov, cyklotrasy a neustále upratovanie ciest.
Po návrate som dosadil posledné zemiaky, posial rukolu, kukuricu a už sa teším, že trochu konečne pobajkujem.
