Dozreli posledné dva týždne leta, dozreli posledné broskyne, dni sa […]
Ochrana proti spamu – zadaj heslo … ako nazveme nášho kocúra menom pius, keď niečo vyparatí ? … (bez diakritiky 🙂
… občasné:)
… občasné:)
Dozreli posledné dva týždne leta, dozreli posledné broskyne, dni sa […]
Ochrana proti spamu – zadaj heslo … ako nazveme nášho kocúra menom pius, keď niečo vyparatí ? … (bez diakritiky 🙂
to malo byť k „pitnej vode“.. u nás sa pitnou vodou splachujú záchody.. a polievajú trávniky..
… chápem, hrám sa so slovami ..prepáč … s tou vodou je to fakt …
Jasné že je to vystrihnuté 🙂 ..občas trochu provokujem.. 🙂
Všetko je relatívne. Aj naše úvahy o šťastí. Žijeme v krajine, kde sme už dávno nezažili vojny, hladovanie, prírodné katastrofy. No nespokojní jedinci sa nájdu vždy, o tom pokoj. Možno by sa namiesto all inclusive mali vypraviť do končín, kde má viac ľudí mobilný telefón ako prístup k vode. A občas nie je zlé aj vypnúť svoj telefón, a čumieť viac do ohňa či na oblohu (minule som videla dva mraky, a každý letel na opačnú stranu.. to bola haluz 🙂
A možno sa nemusia vypraviť ani tak ďaleko. Možno stačí, aby ich nejaký zdravotný problém prikváril k návšteve nemocnice. Aktuálne o tom napísal na sociálnej sieti jeden náš spisovateľ a diplomat. O tom, ako si poležal vo fakultnej nemocnici, kde mu izbu chodila upratovať namrzená upratovačka. Až mu to nedalo, a spýtal sa jej, čo je stále taká namrzená. Vraj je unavená, chodí neskoro spávať, a zavčasu vstáva, má tri zamestnania. Musí splácať úver. A načo si ho brala? Neveste zistili rakovinu, a museli zobrať úver, aby zaplatili liečbu (Slováci zo Srbska). Nevesta zomrela, ale úver treba splácať…
Aj ja chodím zavčasu spávať, a skoro vstávam. Úvery nemám. A to, čo nemôžem mať, nechcem… A čo chcem? Svätý pokoj. Tak, ako to nedávno v jednom rozhovore povedal Whisky. Viem, čo tým myslí.. a nemyslím, že je budhista 🙂
No vida, tak predsa z vlastnej šišky 🙂 Áno, aj tunajší majú viac fónov ako prístupov k vode 🙂
Ale súhlas, keď ide o zdravie, všetky levely sa zúžia v jediný…
S Whiskym súhlasím…akurát ten pokoj by som radšej aj sem-tam trochu nesvätý
„Ktosi“ možno nemyslel pokoj zmysle ticha, bezpečia, spánku atď., ale skôr akúsi rovnováhu v tom mišmaši farebno-čiernobieleho, malého, veľkého, krátkeho, presahujúceho, nadbytočného, nedostatočného, meškajúceho, predbiehajúceho atď., atď., proste všehochuť života, ktorá napriek zjavnému chaosu obsahuje v sebe pre každého z nás zo všetkého práve tak akurát.(možno aj to je jedna z tvárí „šťastia“)….Myslím, že radosť k tomu bezpodmienečne nepatrí, tešiť sa predsa môžeme aj vtedy, keď sme v úplnom srabe:). Vlastne netreba nič hľadať, lebo všetko je tu, treba si len vybrať..a vôbec nie nevyhnutne správne:):).
P.S…a najmä o tom netreba filozofovať, cesta si aj tak pôjde svojou cestou
Nehľadaj v živote cestu, hľadaj pokoj.. s pokojom príde šťastie, so šťastím príde radosť a s radosťou láska.. a cesta sa ukáže sama..
Ahoj, Ktosi 🙂 … ale no tak, neblbni 🙂 … to mi znelo ako vystrihnuté z časáku o nejakom „Guruovi“ alebo astrologickej poradne pre ženy … skús niečo z vlastnej hlavy, lebo tomuto sám neveríš 🙂 … hľadať pokoj ? načo ? veď sa denne oň potkýname, iba nám akosi nestojí za zohnutie … pokoj ako podmienka šťastia ? .. ufff 🙂 … radosť ako následok šťastia ? potreba vidieť cestu ? … ďalší návod, ktorý z človeka vyrobí vyškereného zombie po „láskavej“ lobotomii. Čo tak „.. zažiť pokoj i nepokoj, radosť i smútok, pokusy a omyly, lásku i nenávisť..“ – nepripomína Ti to jednoduchší návod ako načrtnúť obrysy svojho šťastia ? žiť jednoducho normálny život ?
Priveľa hľadania, definícií, dogiem, poučiek a návodov. Život nesmie byť veda. Veď ľudia akoby sa vedome rozhodli otupieť. Pomaly ale isto sa vzdávajú farieb, obávajú sa vlastných emócií, sú vystrašení ukázať vlastný názor.
Hľadať nerovná sa googliť. Niektorí tvrdia, že veriť je viac, ako chcieť. Myslím, že je to skôr výzva pre rôznych guruov, politikov a iných „pastierov“.
Podľa mňa (a sám som si svedkom, že sa nedbám aj pomýliť) je chcieť viac ako mať. (Aj keď i naopak je to často príjemné …)
Občas mi to pripadá, že hľadať je vlastne chcieť , uveriť je vlastne mať a preto považujem chcieť za významnejšie ako mať. Chcieť je výzva, pohyb. Mať je pokoj. A pokoj je občas nudný ako tá honba za šťastím a dosahovanie mét typu „mať, uveriť“.
Možno budhisti by ma odsúdili pri svojom postoji k pojmu ľudská túžba … ale takto to cítim ja. Možno, keď raz stratím vôľu a silu chcieť, zmierim sa s tým, že uverím a teda budem mať. Zatiaľ nie.
Ale inak dobrý pokus, len nabudúce skús svojimi slovami..