Posledný marcový týždeň. Občas nad štrnásť, mrazy iba nadránom, aj to iba miestami, ustavične fúkalo a tiež trocha popršalo … puky sa naliali na broskyniach prirýchlo a rez som urobil veľmi mierny. Meď sa na rad nedostala; už to zjavne nestihnem … nechám to opäť raz na prírodu.
Príroda to nejako vybaví. Raz si poradí i s nami, bez ohľadu na to, o čo častejšie sa v poslednej dobe skloňuje slovo vojna. Asi dozrel čas – tí, ktorí ju najviac potrebujú, čoskoro nebudú vládať ani chodiť a tí, ktorí by sa jej mali najviac obávať, sa dnes chodiť iba učia … tí, či ju naštartujú, priveľa dlhujú a majú roztiahnuté žalúdky a kontá a tí, čo na ňu doplatia, sú iba nástroj na ich naplnenie a zaplatenie. Vyrobíme tyranov, samozvancov, ukážeme na nich prstom a v ich krajinách zasejeme náš úsmev “Blinda-ment” aby sme boli všetci na planéte šťastní. To nevadí, že neviditeľná svorka serešov a podobných nám močí do polievky pomyselný zlatý vek … naša identita vyprchá – no a ? načo sú malému dejiny a slovenčina, veď už každý trtko vie anglicky … zapierame vlastné farby, chute a danosti, splývame v šedú masu, ktorú treba občas pozametať … Už zas drístam .. a to nie som antiglobalista aštaran árijo-slovan ani satanista … len mi tak napadlo a serie ma to …
Nemal som chuť fotiť, ani ma nič kreatívne neťahalo, dosť sa na mne podpísal pocit z dozvukov a správ posledných týždňov – akási všeobecná potreba kalkulovať, za každých okolností hľadať vo všetkom prínos. Všadeprítomný duch ponuky a dopytu. Mám radšej, keď robím veci spôsobom “len tak”, bez potreby meustále mysliet, čo mi to prinesie, poskytne, dodá. Rovnako, ako keď zahnem niekam na pivo – bez potreby špekulovať nad tým, či budem smrdieť od dymu, bude tam nahovno hudba, alebo či mi cestou naspäť zmoknúť za to vôbec stojí.
Napokon – na analýzu výhod, ponúk, tu máme predsa všemocné médiá – zrakom i sluchom nám očkujú do hláv sérum proti chuti zísť zo správnej cesty úspechu, šťastia, bielych úsmevov …
Veď už aj tie decká pomaly nevedia čo skôr – či blikajúce tenisky, panenku “judínku” alebo “zasúvať” … či ako to mamka povedala ? esúvé ?
Zajtra chceme ísť na futbal .. dúfam, že hore nebude kosa a sneh … ale to už asi kalkulujem …
..tiez ma to serie..