Nijaké dovolenkovanie, iba kde-tu natiahnutý víkend, žiadne občasné rýmy, o to častejšie zrak opretý o leto, so všetkým, čo dáva i berie. Bez kapsy s foťákom, iba s mobilom a zabudnutými tekvicovými jadierkami vo vrecku. A, samozrejme, s pár drobnými. Šľapky, tielko a kraťasy, voľné ako tesne pred spadnutím opony. Jedno, či vyhriaty slnkom alebo ovlažený búrkou. Tak to je fajné.
Motýle majú obdobie medzipristátí na tričkách a ako som tak pri jednej príležitosti “len tak čumieť naokolo” vypozoroval, ľuďom robia radosť. Samozrejme, nie ako larvy a húsenica, ktoré sú im proti srsti, zato ich krajšie štádium, obdarované krásou nevídanou, too už ááno. Keď im sadne na rameno, ticho držia ako hluchí dvere, v nemom úškrne, hrdí na ten kus prírodnej výložky, hodnej plukovníka vo veterinárnom zbore. Hrdí na to, že im tento živý, drobný klenot, prejavil dôveru a odlíšil ich tak a zvýnimočnil od ostatku davu “znamením zhora”.
A tak som pozoroval, kam sadajú motýle, a načúval. Vedomý si toho, že s tým moc “neprerazím”, mi celkom vyhovovalo posledné dni šetriť tekutiny a neodparovať ich zbytočne rečami. Jednak – zriedka býva o čom, a tiež som sa naučil, že ľudia stoja o rozhovor a názor toho, ktorého zdobia nejaké príťažlivosti, akési virtuálne motýle. Jedným z takých motýľov je schopnosť načúvať. Dnes, v dobe masového rozšírenia hry “odchyť si svojho poslucháča” je schopnosť načúvať úzky profil. Nie je to jednoduché ! “Poslucháč”, musí byť v strehu ! “Rozprávač” môže nečakane položiť takzvanú “kontrolnú otázku”, ktorou sa presvedčí, či “jeho poslucháč” má prehľad o myšlienkach, ktoré mu boli zverené. Ak zlyhá, môže sa stať, že “rozprávač” zneistie, alebo dokonca zosmutnie z márne vynaložených viet. Stáva sa, že ho to dokonca i naserie 🙂
Ale ak “poslucháč” nadobudne slušnú prax, bude môcť stíhať registrovať aj dvoch, či dokonca troch “rozprávačov”. A to bez straty linky. Ba čo viac, taký “poslucháč-expert” si popri takomto paralelnom načúvaní môže často dovoliť cibriť talent zrakovým odchytávaním okolitých potenciálnych “poslucháčov”. Nedávno sa mi podarilo medzi zhruba tuctom obsadených stolov zrakom odchytiť až troch (!) zjavných “poslucháčov”, pričom jeden z nich bol nepochybne “poslucháč-expert” (!!). Ten s ľahkosťou a prehľadom zvládal so mnou neverbálne komunikovať, bez toho, aby niekomu z nás uniklo niečo z perál, nám adresovaných. Prehodili sme pár zdvorilých úsmevov, na diaľku vzájomne pohľadom zhodnotili svojich “rozprávačov” a s nezmenšeným záujmom sme sa venovali načúvaniu, zväčša veľmi dôležitých a vzácnych myšlienok.
Poslucháč-expert však musí mať cit pre situáciu. Vie odhadnúť, kedy v rámci “komunikácie” začína snaha iného “rozprávača” prevziať líderskú pozíciu. Vtedy podľa očakávaného zvratu témy (napríklad z pracovných úspechov na domácich miláčikov) umne zakormidlovať a nahrať položením otázky tomu vhodnému “rozprávačovi”. Rovnako musí vedieť nakrátko prebrať moderáciu takéhoto “dialógu”, keď hrozí, že zvyšok spoločnosti sa pripije, zaspí, alebo jednoducho – odíde. Mal by tiež vedieť správnym spôsobom oceniť vypočuté slová a empaticky vnímať i medzi riadkami. Inak príde rezignácia a priama reč : ” Chlapi – opäť o žrádle a politike ?” Aj tak je najlepšie vedieť povedať NIE – čosi ako že sorry, ale už nevnímam, chladím CPU” … 🙂
Minulý týždeň sme na dvore urobili mierny žúr, Ťava mal pravdu, keď mi pri ohnisku na záhrade povedal, že ma dávno nevidel tak málo uvoľneného na vlastnej párty. Veru. Mal som vypustiť úlohu “poslucháča-experta”. V počte zúčastnených viac ako desať rozprávačov to fakt nejde. Ale som o poznatok bohatší – nazvem to postulát informačnej reciprocity rozprávača : “Odchyť si svojho poslucháča, pokiaľ si niekto neodchytí teba.”
P.S. Neplatí pre tých, ktorých počúvanie nás nebolí, ba poteší …
Tak je to správne, úplne ako má byť
..ja mám nablízku mnoho ľudí, ktorým sa vykecávam s čímkoľvek.. nemám žiadne tajomstvá, nemám čo skrývať.. témou môjho blogu je môj pohľad na svet, ktorý zopár ľudí zaujíma. preto ho píšem. je to priestor, kde sa dajú spájať slová a obrazy, mojím jedinečným spôsobom… keď už som zobrala ten foťák do ruky.. niekto ma k tomu inšpiroval a podporil. a ďakujem mu..
… blog alebo (web-log) by mal mať jasnú tému a diskutujúcich … moje záznamy majú tému iba
zriedka, to by som blogoval inde – na blog.sme alebo iných stovkách diskutérií …
… tento môj “y-log” nepenetrujem témami, aj keď občas asi vypláve nejaká na povrch … niet ponuky, kde nie je dopyt , a naopak … ale súhlasím, vykecať sa, by mal mať možnosť každý … každý by mal mať nablízku niekoho, (podľa možnosti človeka) komu pokojne zverí, prediskutuje, skonfrontuje svoje pocity a tajomstvá bez toho, aby to ten oslovený niekde vystavoval na svetlo alebo inak zneužil …
… ak sa popáli, skončí vykecávanie sa … 🙂 je to jednoduché … preto je dnes toľko psíčkárov 🙂
Správny postreh, najmä z tohto nicku:)…zrejme to smerovalo k “autorovi”, ten tu tých “blogov” má neúrekom…. :):):)
niekedy si vravím, či blogy nepíšu tí, ktorí sa nemajú komu vykecávať.. 🙂
ale je v tom aj istý sarkazmus, keďže aj ja mám svoj blog.. a vlastne radšej píšem, ako kecám.. a tiež rada čítam..
spôsobov komunikácie je mnoho.. aj nekomunikácie..
Ďakujem všetkým zúčastneným za inšpirujúce podnety, je to zjavne téma aktuálna i v čase všetkých mailo, sms, twitro, insta, skajpo a iných, ktoré umožňujú ľuďom NE-KOMU-NICKOVAŤ …
Ako hrdý alkoholik však niektoré svätostánky navštívim cestou na bajku i dnes;
Prach z cesty, nepokosená tráva, málo stromov, vŕzgajúca hojdačka, country rádio, hučiace vlaky, drzé osy, puch repelentov … aj to má svoje gule
Šum hory, lístia v korunách, zvuky lesov a lúk, studničiek, vodopádov – to ocenia iba uvedomelí .. či ?
Počúvať a byť vypočutý sú prazáklady ľudskej komunikácie a pokiaľ ju ľudstvo neutopí vo virtuálnom oceáne, budeme sa ako tisícročia predtým naďalej stretávať ako „lovci a zberači“, t.j. ako rozprávači a poslucháči. A očividne to nemá jednoduché ani jedna strana, poslucháči by najradšej počúvali len to a toľko, čo im momentálne vyhovuje, rozprávači by zdieľali, informovali a vyjadrovali sa k tomu, čo oni považujú za to najdôležitejšie. Žiaľ, často sa nedostanú ani ku „kontrolnej otázke“, aby zistili, že sú v tomto vedomí úplne osamotení… A tak sa ideálnou komunikačnou jednotkou javí model hluchého poslucháča a nemého rozprávača. Kým sa však k nemu spoločnosť dopracuje, ponúka evolúcia (ako už neraz) určitý vývinový medzistupeň: splynutie rozprávačsko-poslucháčskych funkcií v jednej jedinej bytosti, ktorá sa kreatívne, flexibilne a najmä bezbolestne vyhýba všetkým úskaliam rozhovorov, debát, diskusií, polemík, spovedí, výsluchov, výčitiek, hádok a iných live prenosov ľudských emócií. Všetko sa deje nenápadne, potichu (hluchonemo), bez nárokov na čas, náladu, energiu či dokonca prítomnosť(!) iného ľudského jedinca. Takáto bytosť si je sama sebe pisateľom aj adresátom, zabávačom aj nasieračom, fackovačom aj hladkačom,…slzou v pohári a vína aj tým ohňom pod hviezdami …hm vlastne všetkým. Bonusom je, že bytosť je natoľko nenápadná, že nevyžaduje „odchyt“ a nie je potrebné pred ňou utekať alebo sa ukrývať. Hoci tento model vyzerá na prvý pohľad dokonalo, má ešte isté skryté nedostatky. Sebadisciplína a odhodlanie takto fungovať (ergo z núdze cnosť)však robia zázraky…
P.S….nejedná sa o žiadny exotický ani mimozemský živočíšny druh..normálne homo sapiens…a že ich je teda dosť.
Hm.. keď som počúvala, tak si sa celkom rozrozprával.. 🙂
Mňa ľudí počúvať baví. Majú rôzne pribehy, tajomstvá, ďaleko nad rámec pracovných úspechov a domácich maznáčikov.. Každý ich má. Neprestávam žasnúť nad pestrosťou života, ľudských pováh a motivácií.. Ak by niektoré z tých príbehov boli vo filme, povedalaby som si, že scenáristovi riadne drbe. Aj niektoré moje pribehy by to mohli dopracovať pokojne aj do scenára.. 🙂 A o tom to je, ak sa človek otvorí, otvorí sa aj protistrana. A potom sa dá aj spoločne mlčať.. s pochopením..
Samozrejme na to nemám náladu vždy a všade. Aj ja občas potrebujem dobiť baterky a energiu, aby som ju mohla rozdávať. A tak nezvyknem predstierať záujem, ak ho nemám alebo to momentálne nedám.. V tom prípade nechodím do krčmy plnej ľudí, ale sa zvalím niekde do trávy, kde počúvam zvuky lúky či lesa.. Tých sa nikdy nenapočúvam priveľa 🙂
presne tak to bolo myslené
.. prečo nie ..niekedy sa dá mlčky – napríklad pri ohni pod hviezdami – pokecať celé hodiny …. 🙂
Nejde o to koľko, ale o čom … a niekedy netreba ani slová…
Ani počúvať, ani rozprávať?…ideálny spoločník:)
ten bol večerný, tento je ranný..
súbor
postulát by som preformulovala na čosi ako “ja radšej počúvam, ako rozprávam”.. keď začnem rozprávať, všetci začnú byť zvedaví.. 🙂 ..a najradšej ľudí aj tak pozorujem, a fotím.. aj rôznych návštevníkov..
súbor
… myslím, že nie vždy sme radi poslucháčmi … v mojom prípade to “radšej” neplatí dosť často … a “všetci začnú byť zvedaví”…? 🙂 ..uff, to v mojom prípade neplatí ešte častejšie 🙂 .. ale súhlas, pozorovať, to je iné kafe …
Si predstav…snáď toto nemá každý v sebe:)..a ešte to aj chladiť…..
https://sk.wikipedia.org/wiki/CPU
Čo je CPU a ako prebieha proces jej (jeho) chladenia?