Keďže prílet trinásteho bol už dvanásteho, tak som prebookoval garáž i cimru na “old town square”.
Na letisko som šiel metrom a busom, let zo Soulu dorazil načas. Namiesto jedného dňa sme dali stovežatej dva dni. A stálo to za to. Bola pekná, rovnako ako tie nevesty, čo sa pod budíkom každé ráno stavali do radu na fotenie so svojimi životnými nádejami. Museli to stíhať okolo siedmej, kým sa fotiť ešte dalo. Napriek tomu, že bol utorok, ľudí bolo v centre full. Od malej strany cez smíchov až po staré mesto. Preto sme sa vmiesili do davov a zgúňali atmo, archi, gastro a vlastne všetko, čo oslovilo alebo nakoplo.
Počasie sa ukázalo vo všetky pózy, ale v priemere bolo viac pekne ako smoklivo.
Ubytovanie top z pohľadu lokácie, ale občas sme si museli vypočuť zopár príbehov z Melantrichovej, čo napokon, patrí ku kolorytu miesta a potvrdzuje fakt, že prebytok jedného musí byť zákonite kompenzovaný nedostatkom iného.
Háré Háré, rôzni kulti, masky a okulti … a ich súboj o naše uši, pohľady a duše. Týpek v hlbokom predklone pokorne čakajúci na dar, mincu do jeho šiltovky. Skupinka vysmiatych exotov s megafónom a s košom na príspevky. Osmahnutí týpci v hilfigeroch, loviaci na segwayoch nočné potešenie za prachy. Aj keď ma v uličkách alebo na moste míňali davy, mal som pocit, že míňam prachy. Tam kde je husto, sa ľahšie predá, ale aj kúpi. Tam kde sa predáva a kupuje, rástli a rastú mestá, tam sa koncentruje vôňa mince, tam cítiť schopnosť ľudí ako definíciu moci, tam sa skracuje vzdialenosť informácie medzi nimi aby svojou mocou, to jest schopnosťami, ovládli aspoň meter štvrorcový karlovho mosta.
Dosť sme nachodili, nevynechali ani U fleků, či Pinkasů, Kampu, Mlýn, Francúzske trhy. Fajn výlet.
