Žuvot a zatmenie

    Dva pekne predĺžené víkendy, nejaká muzika, pády, odreniny, slnko i búrky, všetko ako má byť. Bajk od blata, spotené tielko, vo fľaši teplá voda, interné spovede alias otázky a odpovede. Bez lajnovania ihrísk budúcnosti. Čas letí zbytočne prirýchlo, nemám chuť pristúpiť za jazdy. Ale čítam.  Ľudí. Zo slov, mimík, posunkov. Z náuky o stave a vôli všeobecna. Ako voyer. Kúpil som si nové sklo. Sklo dlhé, čo dosiahne nielen na druhý koniec jazera alebo denný mesiac, poďobaný krátermi ako môj ksicht, ale i na gestá a mimikry vzdialenejších postavičiek seriálu “Žuvot”.  Seriálu o žutí, nažúvaní a prežúvaní toho všetkého, po čom zostanú stopy na kuchynských utierkach, v  zaprataných garážach,  po obnosených a použitých, viac i menej významných prioritách, veciach, vecičkách, bývalých cieľoch. Neuverejňovať. Sem nepatria. Diskrétnosť je cnosť, mať možnosť čítať je predsa viac ako dosť.

    Inak nezaznamenávam nič neobvyklé alebo mimoriadne. Možno iba to, že na sebe pozorujem geometrický úbytok snahy uveriť nezištným a usmiatym. Uveriť v dôstojne podané intelektuálne klišé, chápavé úsmevy, neprvoplánový altruizmus.  Teda TAKMER neverím.  Veď aj šafránu je málo, ale je.

      Ak by som si mal pre dnešok poznačiť resumé, tak asi niečo ako:

“… občas našu otvorenosť i “priatelia” za rohom nazvú obmedzenosťou, uvoľnenosti dajú nálepku alkoholizmu a nekonformitu nahlásia ako feťáctvo či úchylku …    napriek tomu považujem snahu pochopiť ich, ako aj ich pohnútky, za dobrý spôsob, ako stretnúť priateľov skutočných …”

 Včera bol výnimočný úkaz zatmenia mesiaca, ktorý by v podstate nebol pre takmer nikoho ničím výnimočný, keby o tom nekvákali médiá. Aj tak bol pohľad na mesiac deň pred splnom ponad blízku broskyňu a vzdialený okraj lesa Kobyly asi krajší.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Na ochranu proti spamu zadajte slovo v obrazku
Anti-spamový obrázok