Nebolo veľa dní na bicyklovanie posledné dva last týždne. Nie som ten otužilý typ cyklistu, čo sa vie obliecť a aj v chladnom počasí sa bajkuje s vetrom v tvári. Zato sa však nemusím hanbiť za originalitu mojej cyklovýbavy. Ako naposledy – keď som si po pár zákrutách uvedomil, že ma podchvíľu niečo za uchom omíňa, zosadol som, zložil ruksak a došlo mi – k ruksaku som si aj s tričkom pripol vešiak … alias ramienko. Krátko som zalovil v hlave postup môjho “pobalenia sa”. Uvedomil som si, že keď som si pohodil ruksak do ratanu na chodbe a naň prehodil rezervné tričko, prehliadol som ramienko, ktoré som ním prikryl pri operadle a pripol spolu s ním k ruksaku. Ešteže som omylom nepripol k ruksaku Žofiu, ktorá často okupuje ratan na chodbe. Napriek zisteniu, že mám podivnú výbavu, som s ramienkom bajkoval ďalej, reku – “…aspoň uvidíš okrem skrine a chodby aj kus iného sveta, nenechám ťa tu.” O to viac rozpačitých otázok som musel zodpovedať, keď som sa cestou naspäť zastavil pri búde. Chvíľu som nechal pracovať fantáziu pýtajúcich sa – vraj asi ho nosím na sušenie mokrého trička, alebo dokonca mám v ruksaku oblek a podobne. Čakal som tie otázky, ale vedomý si, že prísediacich pribúdalo, nechal som vysvetlenie záhady na vhodnú príležitosť, kedy som formou krátkej prednášky chcel všetkým naraz vysvetliť, že išlo o náhodu pri rutinnom odchode na bajk. Plán mi nevyšiel. Vysvetlenie som musel zopakovať viac krát. Ale na strane druhej – keď som ramienko zavesil doma, zdalo sa mi akési iné. Nabité slnkom, energiou, veselé z výletu… dokonca namyslené pred ostatnými ramenkami, ktoré mu v tej chvíli závideli. Určite nepôjdem do skrine počítať ramienka ani hľadať spôsob, ako ich všetky postupne previezť na bajku, aby mu nezávideli, ale tento krátky trip s ramienkom na rameni mi pripomenul fakt, ako ľudia často vtipne hľadajú logiku tam, kde nie je.
To je asi to miesto v mysli ľudí, kde vznikli obľúbené farby, formy, tvary, postoje k patine, obľúbenej lyžičke, stoličke, náradiu, materiálu nohavíc, tónov hudby, umeniu.
Dva týždne boli vlhké, upršané, pomerne chladné. V nedeľu zahrali dole M+M.G. a hoci bolo na mikinu, kapucu a deku, zohriali.
Ešte teda niečo k téme cestovania…posielam svoj “bermudský trojuholník”. Stratila sa v ňom jedna duša úplne bez stopy, satelity a radary zachytili iba veľmi nejasné a slabé vibrácie. Keď sa prekonvertovali do tónov, vraj to znelo ako Medveďku daj labku…tak neviem:):)
súbor
kam sa vybral cestovatel?… do Lisabonu!..
dnes vecer som prechadzala fotky, a objavila som ho.. tak predsa sa tula.. 🙂
súbor