Leto zíva, a to ani nestačilo spáliť steblá.
Zdá sa, že jeseň ľahne do zelenej. Pár predĺžených víkendov, pár nenútených dní a nevynútených výletov. Zdanlivý stereotyp, za ktorý však tí, ktorí ho vynútene museli opustiť, by hoci aj dušu zapredali. M dokončila knihu a ja mám homework vmestiť do frejmu obrazové motto. Asi to cez víkend skúsim … slnko už chodí seknuté v krížoch a líhať bude čoskoro už na polceste. Statív, pomalé sklo, lístok na záhorie, syr a sedmičku suchého … nájdem to miesto, bolo to kdesi pri Rudave.
Toto leto je vôbec divné. Davy a kraje sú v pohybe za šťastím. Šťastie je na úteku i pred tými, ktorí si naň oprávnene nezvykli. Sýty neverí sýtemu, hladní sú považovaní za príčinu ozlomkrky utekajúceho šťastia. A svet potrebuje byť klamaný. Lásku začnú definovať publikácie o ľudskej slabosti; emócie budú zadupané do prachu dejín vhodným chemickým parfumom duše. Človek bude fasovať oxytocín ako dedo solvinu na dielni. Šecko a šeci budú f porátku. Aj príbehy v okolí majú zvláštne kombinácie.
On jej nedá, lebo by si navykla a nedala by mu zadarmo, iná inému nedá, hoci je vraj skvelý a príťažlivý, ale nie je jej typ. Tento by jej dal, ale nevie, či by mu dala i bez toho, aby jej musel dávať stále a táto mu dá, aj keď niekoho má, lebo vie, že od neho neskôr vypáči viac, aj keď on o tom ešte nevie … možno by im všetkým stačil správny tip. Tip na víťazstvo, na spotený dvestokilový džekpot a oddane poddanú eufóriu v sprche drahého periňónu. Stereotip na stereotyp.
V sobotu zahral ír Mark Graeme s kapelou. Sadlo im to. Čisté, vtipné a dynamicky živé . Teda aspoň mne sa to páčilo.
PS : Tie listy spúšťajú lesní škriatkovia z korún na pavučinách ako svoje sedačkové rozľadne. Keď cestou pomedzi stromy na také čudo v povetrí narazíte, nestrhnite mu ju dole. Kým zlezie zo stromu a vytiahne ju na pavučine naspäť, mu to trvá skoro dve hodiny …