…tam, kde je všetko jasné ..

.. je fajn sa občas ocitnúť pár dní na mieste,  kde sme akýsi “človečejší” … ak na drevenicu uprostred lesa, kde na každú stranu je ďaleko, zavíta varhol, dalajláma, fellini a belmondo, jedno bude isté – každý z nich bude síce schopný priniesť zo studničky vodu, niektorí možno podusia hovädzinu na hubách alebo upečú hus, ale schody, áno, obyčajné poriadne schody urobí len Ivo Edivson… keby ma vojna alebo nejaká iná pliaga vyhnala kamsi do divoka, tak dúfam, že mi bude neďaleký sused:) Vystrebali sme síce dosť borovičky, ale skôr, ako som ráno pokropil žihľavu, tak mi došlo, že ma vôbec nesuší a ani hlava nemá nároky … tu aj opiť sa je rozkoš… Večery pri stole s nuladvojkami, osvetlenými sviečkami, boli plné slov, úprimných a nezištných ako pohľad z rannej latríny. Prebrali sme toho dosť. Aj tak si na nič nepamätám …

September mal aprílové chute, počas dňa dážď vystriedalo slnko nepočítane. Huby rástli, dubáky aj neodmysliteľné PET-ky nejedlé. (až som bol prekvapený ako sa tam dostali …) Časť sme nasušili, časť vzali nazad, do civilizácie. A to som si vravel, že už takéto fotky robiť nebudem… 🙂

Aden, náš senzor na medvede .. v noci trochu chrápal, ale určite lepšie ako keby bol spieval.