Dlho som si nič neznamenal, asi to je tým spomaleným časom. Pred sviatkami pár potuliek za celkom pekného počasia, ako na potvoru práve v čase, keď som nachladol. Ale aspoň pár dní voľna a všetci doma pokope, aj u mamky na sedemdesiatiny sme boli. Trochu spomínania, nostalgie i obvyklé rundy o domácich miláčikoch. Vraj som vyzeral akosi nesvoj, ale cítil som sa celkom vo svojej koži. Nie vždy sa trafím do témy, ale hlavne, nech sme zdraví. A s rovnakým prianím sme aj my doma o pár dní sadli ku kapustnici a zubáčovi. Víno bolo fajn, nad lampou visela ozdobená haluz borovice, v peci plápolalo bukové a vo mne pocit spolupatrična, ktoré by dnes neutlmili ani stovky kilometrov či dní. Ten pocit vyrástol z hĺbky vzájomného pohľadu, ktorý sme si ochotní navzájom popísať alebo pochopiť.
Aj ceruzka bola zle zastrúhaná:)
súbor
áno, len sa pri tom “rysovaní” trocha triasla ruka s pravítkom:)
súbor
..no vida, obloha sa rysuje … 🙂
..ja zas pridám “výšku” pohľadu a máme tu 3D svet:)
súbor
..neobkukávaj:):)..
súbor
pridám aj šírku pohľadu
súbor