… toto leto zatiaľ praží ako sa patrí, konáre pri rieke, čo sa napili pri povodni s praskotom padajú na cesty. Bicykloval som, chodieval s chalanmi na pivo “mimo domácej pôdy”, sem-tam sa ovlažiť v rieke. Večer vonku kino, v sobotu sem-tam kapela, k tomu pár orosených, a po víkende nazad do boxov. Čo viac nám treba 🙂 … tak som špekulatívne pátral, keď som bol v starom bicaku a na oblohe sa objavilo také podivné mračno, z ktorého aj tak nezapršalo, len slnko spoza neho ohmatávalo okolie rieky … žeby boh ? ten urazený pánko, čo nás vyhnal z raja nás dá konečne všetkých “do laty ?” Namiesto miesta kde nájsť boha na oblohe budem radšej hľadať miesto kde nestratiť samého seba ako prd v gatiach …
Všetci máme tuším svoje “boxy”. Držia nás v usporiadanej “lajne” aby sme nevytŕčali. Ak už nie pred ostatnými tak aspoň pred sebou samým, svojou “navyknutou latkou”, svojimi naučenosťami a návykmi, zásadami či bezzásadovosťou, manželmi, rodinnými klanmi, pouličnou klebetou, zástupmi čakajúcich na vybavenie v úrade alebo pred výčapom. Za posledný mesiac som nedal ani rým, a asi dlho nedám.
Dva korene uschli, krt pri plote sa síce neprejavil na povrchu, zato tunely pod zemou mal riadne. Druhá a piata broskyňa to rozbehli, už idú od kôstky. Dnes bude opäť kino a preto sa idem predtým previezť. Do tmy ďaleko…
PS dopisujem…. včera som to neuzavrel…tak som sa stretol s J. v bicaku, boli sme kuknúť “plovárnu” a hoci voda už trochu ochladla, bola fajn…Večerný film bol na môj vkus trochuviac urozprávaný ako zahraný, (woody je fakt úchyl) .. ale dalo sa to pozerať, celkom poučné.