Jeden z čiernych

Teplo a asi posledný krát v rieke, už takých vyslovene letných príležitostí nebude veľa. Inak  čierny týždeň. Keď som sa od suseda dozvedel, že Ďupi už nie je, prešiel mnou zasa ten nepríjemný pocit definitívna. Nikdy som nemal v obľube postuláty, hoci občas zneli príjemne, ako prírodné zákony vied, ako jedna plus jedna v dvojkovej sústave. Ale keď zubatá zakosí v našej blízkosti, vždy pocítime našu bezmocnosť voči toku času.

Večer som preto zmenil plán a upustil od zdravo-športovo-užitočného a do dvoch hodín som bol v stave schopnom hľadať v Mižuho časáku slovo pravda aby som ho vyrezal a utopil vo víne. Vtedy mali zmysel aj jeho šťastnými hologramami oblepené nechty či zatvárací špendlík alias zicherka vo flanelovej košeli. Spoločnosť som opustil a išiel do biliardu zahrať si s chalanmi a poskúsil sa zaoberať chvíľu niečím pozitívnejším. (To som ešte netušíl, že ešte nebol mizériám ten víkend koniec.)

Ale aspoň som sa prešiel, rebootoval softvér a opäť sa presvedčil, ako tenká je hranica medzi bytím a nebytím. Aj to leto zjavne odchádza, a hoci býva často i navečer príjemne, svetla ubúda.