Jar, suchá ako v montérkách zabudnuté cigáro, vypulírovaná záhrada, a 
dokonca umyté okná na dielni. To, a mnohé iné, ako následok aktuálneho #zostandoma. Už som síce v práci, no nemusím byť jasnovidec, aby som netušil, že to bude zas len do času. A nebude na vine pandémia, ale celkom obyčajné prežratie sa všeobjímajúcim rastom ekonomiky.
Čas mi plynul po dobu koronaodstávky akosi pestrejšie, pomalšie, mal viac farieb, zvukov a vôní. Asi tiež preto, že vyhýbanie sa masám nám vlastne napomáha viac poznať seba samého. Jasnačka, že tí, ktorí sú zvyknutí na pravidelný prídel preposielaných videí, fotiek a statusov, o nič neprišli, sieť žije a navyše stále rušnejším životom. A iným je to u riti.
Mňa pochytilo také dielensko-záhradné zgúňanie. Niečo nové zmontovať, zvariť, celý sa zamazať, spotiť na slnku a potom v dielni sedieť v rozpadajúcich sa teplákoch na archaickej stoličke. Alebo si strojčekom ostrihať bradu a rovno i vlasy a civieť na tú mozaiku vlasov, popadaných medzi piliny pri ponku na betón, počúvať pri tom poviedku s hlasom pána Machatu a podchvíľou cucať suché chladené víno. I to má svoje čaro.
Zvlášť, ak nič a nik nesúri, čo nestihneš dnes, počká a neutečie. Vlasy na podlahe dielne, spolu s pilinami a spievajúce drozdy.
Alebo sadnúť na bajk, pozrieť ako stavajú máj, kvitne dotovaná repka alebo ako priberajú nositeľky svetlej budúcnosti.
Toto obdobie si budú pamätať mnohí, pretože ich načas dostalo do neobvyklého režimu. Hranice sú ešte uzavreté, i keď sa uvoľňujú niektoré reštrikcie; premiér ich chce otvoriť, ” ..až budú ostatné štáty na tom tak dobre, ako my…”.
Nechcem tu hodnotiť vyjadrenia zodpovedných, nie som expert. Nebudem ani zdielať ( slovensky preposielať ) rôzne videá, zamyslenia, hejty, výsmechy, lebo otvorene povedané hovno viem o tých, komu sú adresované a koho majú zosmiešniť alebo povýšiť. A to, čo o nich sumarizujú médiá, má pre mňa hodnotu médií samotných. A tá by predsa mala byť meraná tým, akú pridanú hodnotu poskytujú masám, ako ich “obohatia”. To nech si spočíta každý sám. Môj dojem je, že dezinformujú viac, ako informujú, rozdeľujú viac ako spájajú.
A pritom bľabocú o korektnosti, nabádajú k empatii a solidarite a úcte. Blábláblá. Vírus je nákazlivý. O.K. Ale prečo musí byť v drvivej prevahe jeho nositeľ označený ako “NAKAZENÝ, NAKAZENÁ” ? Nebolo by korektnejšie “infikovaný, pozitívny” ? Možno som iba príliš úzkoprsý.
Na záver si iba značím, že jahody už červenajú, ranný chlad trochu zneistel uhorky a dnes opäť zomrel na slovensku na COVID jeden človek. Hoci zhruba každú polhodinu zomrie u nás niekto na rakovinu – ale o tých, ani iných ráno v rádiu nepočujem. Hlavne, že počujem, ako Washington odmieta účasť na prevrate vo Venezuele alebo ako hľadá spôsob, ako Číne vyčísliť následky koronavírusu … ľuďom fakt jebe.
Ako V.M. spieval – “Už houfují se mraky, jak ta zvířata, maj břicha chlupatá a chlupy ze zlata…”