Farební

 Víkend bol ako uliaty – slnečno, vánok a sladkých devätnásť na teplomeri.  Na ulici začínalo poobedné korzo, oprel som hrable a rýľ o plot.  Stačilo.  Suché tričko, idem na pivo. I na moste to vrelo. Ľudia vypadli zo šedivých príbytkov a odparkovaných výdobytkov a išli dobiť. Sem-tam drobný incident, most je úzky a mama ďaleko, cyklista na jej vrčanie posiela všetkých do piče. Most je značený a on to mal do kopca, deti značky nemusia a mamy sú občas pozadu …

farební
farební

O šiestej som vybehol ulicou hore, pamätal som si z predošlého dňa, že slnko pár minút po šiestej zapadalo naľavo od mosta. Som zvedavý, kedy sadne presne na most. Možno si to vyčíham. Ako som urobil pár cvaknutí, uvedomil som si, že toto sú tí vracajúci sa, dobití slnkom. Mierne unavení, knísavo, z nohy na nohu, podaktorí opretí o bajk, nestíhali ani mierny svah ulice. Posledné témy rozhovorov, upozornení detí, nech dajú pozor na správnu stranu cesty a zas vnesú medzi múry svojho hradu opäť trochu farby, čo dobili od slnka.

Večer ma bolela hlava; neviem, či málo vody, priveľa slnka alebo zmením pivo. A dosť som sa nudil – ale to sa stáva…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Na ochranu proti spamu zadajte slovo v obrazku
Anti-spamový obrázok