Prvá jarná sobota bola pekná a ja som dal oddýchnuť pečeni. Inak vonku to všetko ožíva a hneď, ako to bude možné, zas vypadnem do lesa. V nedeľu, skôr, ako začalo pršať, sme dali sadzačku k plotu a časť krumplí pred kompostovisko. Skúšam drenáž do skleníka pod papriku, uvidím, ako pôjde. Broskyne majú málo kvetov, zrejme “omladzovací rez” im trochu pomotal hlavu (korunu). Ale aspoň oddýchnu.
Večer sa naozal rozpršalo a cestou 
domov som si spomenul ako sa ma J. pýtal, či som “bilancoval”. Vraj sa to tak robí pri oslavách významnejšieho druhu. Napísal som, že nie, zatiaľ nemám taký ten linajkový projektový plán, kde sa označia zdroje, termíny a míľniky a sleduje sa, ako a či dostatočne efektívne napredujem ku spokojnej kremácii. Už som na túto tému s priateľmi prebral stovky chvíľ a v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že je lepšie žiť život stoviek nesplnených túžob ako prežívať ho v jedinom nenaplnenom želaní. Preto sa vystríham bilanciám, podvojným i jednoduchým zúčtovaniam, ktoré narábajú pojmami, ktoré chcú vyčísľovať našu hodnotu, hodnotu našich počinov alebo zanedbaní, výhier i pokleskov … Ale samozrejme, občas ma pochytí také “zaspomínanie”, ako keď sa zapozerám na fotku od rieky, kde sme stáli pri ohni a dávali plechovkové pivo alebo víno. Osudy nám taktovkou švihajú pred očami a my sa trápime v našej časti partitúry aby to znelo ľúbivo a súčasne nám to pôsobilo radosť. 
A niekedy to ani nemusí znieť naokolo, niekedy nás to zohreje aj bez aplauzu či pochvaly, Ako jeden z prvých záberov, robených dlhými expozíciami v noci pri rieke, keď som si ho následne doma pozrel, alebo ako tie sýkorky, čo sa mi kedysi naučili v práci chodiť na nesolené tekvicové jadierka. Časom som ich musel však odnaučiť a privrel som okná, pretože sa mi kolegovia posťažovali, že im občas “značkujú” veci na vešiaku, kam sa občas preleteli.
sykorka (video – formát .asf)