Môj milý denníček. Asi by som mal skončiť, lebo to flákam. Striekal som pred dvoma týždňami (vinič) – CabrioTop, teraz už je v polokvete, zatiaľ vyzerá slušne. Moc som nepobikoval, striedavo nanič. Do koruny smreka na dvore si chodieva o jednej v noci zahúkať výr. Poslal som nahrávku a vraj je to samec výra skalného.Tu je jeho húúhu: Bubo A to nie je všetko – chodba dostala novy šat (díky Edivson), a pár dní sa budem trápiť s oknami. Maťka spravila včera ťažkú skúšku z hudby a pred chvíľou mi volal usmiaty Tomo, že už je magister. Super. Nech im ide všetko takto od ruky. Možno všetci nejako podvedome v živote konáme a myslíme tak, akoby sme varili dobrý vývar. Polievku, ktorá je naoko jednoduchá, číra a má zopár chutí, ktoré navzájom pasujú, dopĺňajú sa. Bety denne v divadle, Maťka sa učí umenie, Tomo ukončil filozofiu. Už viem, prečo som chemik. Som ten komplement do polievky, ktorý možno nevonia slobodomyseľným konaním či korením filozofie, ale tuším to takto dobre funguje. Ešteže môžem svoje chute ukájať fotkami, drístami do teba, denníček a podobne. S tými jablkami a stromami to možno celkom sedí.
Húúhu je úžasné:):)…aj keď to skôr pripomína homo sapiens baby..ale možno je to výr adolescent…
Na dobrý vývar často nestačí len dobrý úmysel, uvariť dobrý vývar je niekedy doslova umenie..skoro ako spraviť novú chodbu:)
Noo to bolo len zahrievacie kolo, ešte nás čaká minimálne styridsať metrov plus detaily 🙂
Ale s podporou dobrej úrody chardonnay v chateau Topoľčianky to v pohode dáme.