Obraty

cesta z mesta
cesta z mesta

Ďalší, ufňukaný, dvihol Moravu na štryriapol, bez mrazu a náznaku zimy. Niekde vyhnal z cibulí  snežienky.

Čiasi babka vravieva,  keď niečo ide proti prírode, svet sa v riť obracia. Nech som si to točil ako chcel, nevedel som nájsť to NIEČO, čo by bolo mimo, čo by mohlo smelo vyhlásiť “Ja nepatrím k prírode”.  V definícii prírody som našiel čosi ako “Príroda je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.” alias prírodou má byť všetko, čo nevytvoril človek, ergo príroda zahŕňa iba to, čo vytvorila ona sama. Potom ale človek určite nie je produktom ani súčasťou prírody, hmoty a energie a javov tohto univerza. Inak by sa musela príroda ku človeku “priznať” a všetky jeho “huncútstva” typu zamorenie, likvidácia fauny a flóry a všetky tieto “zaodpadkovatenia” by musela kopnúť pod posteľ jediným elegantným posunom špičky so slovami “On ku mne nepatrí, nepoznám ho, ja som ho nevytvorila..”
A ak je to tak, tak potom sa naskytol jediný iný možný “autor” človeka, ale tadiaľto sa nespustím.

Myslím, (občas to tak vraj vyzerá :),  že pani Príroda má ďaleko efektívnejšie spôsoby, ako zlikvidovať milióny hektárov lesov, hory planktónu alebo celých živočíšnych a rastlinných druhov a poddruhov. Na to človek je ešte prislabý “humanokok”, aj keby prizval na “devastopárty” všetkých žijúcich pár miliárd súdruhov … proti prírode sme iba zdanlivo. Naopak. Sme jej súčasťou, či sa jej to páči alebo nie. Sme bezvýznamným rozsievačom bordelu a svojvôle, ktorý sme povýšili na kreativitu a vynaliezavosť ? Nie. Myslím, že sme súčasťou zákonov v nami poznateľnej i nepoznateľnej “hudbe” chaosu. Príroda Všeobjímajúca, to predsa nie sú iba srnky, lúky, rybičky a kytičky.  To sú aj pohyby kontinentov, telies, energií,  deje mimo našich sfér pôsobnosti a schopnosti. Jediný silnejší závan slnečného vetra a je nás o polovicu menej,  jediný dopad vesmírneho šutra, menšieho ako cesta do práce a už tu “nesmrdíme”.  Bez ohľadu na to, či pestujeme za oknom sukulenty a triedime odpad, alebo podpisujeme rozkaz na vývoz ďalšej stovky ton demokracie. Aj pojem “proti prírode”, asi budeme musieť raz zreštaurovať až do podoby, ktorú vyryl do dejín Immanuel svojimi “hviezdami nad hlavou a mravným zákonom”.  Nemyslím, že tu snežienky v januári kvitli po prvý raz ani to, že by to spôsobil človek. Ani to, že by sa svet v riť obracal.  Ešte stále žijú ľudia, ktorí s dobrým pocitom a hrdo čistia skládky po iných alebo ináč “pribrzďujú”  tento análny obrat. Súhlasím však, že sme sa za poslednú stovku rokov dosť “obrátili”.  Ale proti veku pani Všeobjímajúcej je to prd. Tá pamätá iné zvraty.

Včera povedal S, že sa cíti ako tá vybitá baterka fónu, reku poraď… Ale že nemá chuť ani potrebu sa do ničoho nútiť. Tak som mu povedal, že mu radiť nebudem, pretože by som ho navádzal vlastne proti jeho chuti a každá rada by ako klišé vyznela. Veď, kto nechce, asi nepotrebuje.  Ale to je asi viróza dnešného “sveta” – najviac chcú tí, čo im netreba, a tí, ktorí by mali chcieť, nepotrebujú …

4 komentáre k “Obraty”

  1. Áno, tiež jedna z možností, naše “odchody” z tohto sveta tak dostávajú inú dimenziu:)

  2. Protilátky ? načo, počká pokiaľ vykapeme, bude z nás homohumus a potom znovu začne rozkvitať.

  3. Že sa svet obracia v riť je náhodou zaujímavá:) informácia. Skúsenosti starších by sa nemali podceňovať, pamätajú viac ako my…
    A tiež dúfam, že si Zem časom vypestuje nejaké protilátky proti homovírusu:)

Napísať odpoveď pre ed.I Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Na ochranu proti spamu zadajte slovo v obrazku
Anti-spamový obrázok