Aj zodesať nasnežilo, aj sa s tým pár hodín dobre žilo .. sneh vŕzgal, mráz číril vzduch a vietor sa mi nedral pod kožu. No ani takmer číra obloha nezastavila oblevu a všetko to trblietavé, sviežo zimné, sa roztopilo. Ostali iba pripažené slnečníky, pripravené ku štartu na pás oriónu a mokrý mesačný spln pod imelom.
A frčia plesy. Silvestrové salvy vystriedali šaty, plesy, sály. Zlatíčka odejú telíčka, vytúnujú vlasy, nechty, lúúk, dôraz na prednosti, pery, riasy, ešte toto tuto zvýrazniť, .. “Dúfam, že v tom nemám veľkú riť ! “… Spoločenská udalosť. Ako keď som prešiel počas kalamity celé mesto z rače až do pékáó, aby som sa v kvádre na parkete zapojil do polonézy, tak trochu preriedenej, ako šachová partia po slušných výmenách. Maturitný ples. Samozrejme, všetci sa nemohli dostaviť v tej snehovej nádielke načas, niektorí vôbec. A so spolužiakmi sme komentovali spolužiačky, ako sa nám v tých róbach pozdávajú. To bol fakt ples. Aj s kartónovými krabicami “napečeného” a štrngajúcimi “zálohami” v igelitkách či krátkych fopá z neosvojenia si bontónu. Potom som to už nezažil a nič to nenapodobnilo.. ani svadby, zábavy, na ktorých som sa ocitol ako pubescent, trpiaci pri každej výzve niektorej zo spotených tiet či babiek o tanec, ale potešený každým pohľadom družičky, čo mala v očiach iskru a lýtka vypestované lozením po čerešniach. Scenár bol vždy veľmi podobný – najskôr zhromaždiť na stoly dostatok pitného, slaného, chrúmavého a tombolu, potom zopár poldeci pri bare, v duchu “Jak sa máš.. co robíš .. ty tuším nestárneš…” Neskôr, s pribúdajúcimi promile, rozšliapanými soletkami a fľakmi po chlebíčkoch, bol dôležitý aj “pohybový režim”, umožňujúci vypotiť vypité, uvoľniť kravatu a rozopnúť beztak riadne našponované gombíky na spotenej košeli … Atmosféra sa pomaly plnila kyslastým odórom šťastia, zrazu mali ku sebe všetci bližšie, hlbšie, poddali sa odvahe výstrihy, pribudli úmyselne prehliadané nedbanlivé slovné i iné dotyky často vopred pripravených partií tela a duše … rozhovory o v práci, rodine, mazlíčkoch a splnených snoch a potom “Večerááá !” a “Tuš a tombolá!” a “Poď, Jožó nás na pol deci volá !…” Večera bola roky poznačená stigmou nutnosti vpašovať do taniera morčací plátok a buď broskyňu, pomaranč alebo nejaký iný komplot. Ale asi som mal iba smolu a inde sa varilo skvelo.
Muzikanti hrali často skôr k oddychu, lebo väčšina tancovala na reprodukovanú hudbu a až pred polnocou nadobudli istotu rockerov a strhli davy, ktoré tiež pochopili, že vlastne vedia tancovať úplne na všetko. Občas zahrmeli stoly, padli facky, keď čosi nesedelo medzi slabinami či o slabinách ale zväčša to vydržalo až do rána, ba niekedy sa pokračovalo v okolitých krčmách od rána otvorených “pre ovečky” v štýle “Na čelovku..” Nebezpečné bolo zaspať na poldecáku (vyrobil fokla) alebo cestou u suseda v pivnici (mal strmé schody) .
Tak sme v sobotu traja bez báb v búde zaspomínali na doby, ktoré podaktorých z nás dnes už príliš nevábia, no vieme si ich dosť živo predstaviť. A značím si (zaznamenávam si), že J vraj pôjde do tanečnej, aby si znalý tanca a jeho pôvabu, taký naozajstný ples ešte užil. Doprajem mu ho. Taký, kde hrá riadne hudobné teleso, kde sa nezakopáva o “pitie z domu” pod stolom, kde je radosť chvíľu pôsobiť ako vrchol evolúcie, s bontónom a dôrazom vedieť v partneroch a okolí zapôsobiť ako človek, ktorý sa vie ZABAVIŤ kultúrne, primerane cenzurovane a vhodne.
Lebo až potom to takmer isto prejde aj jeho.
Jediný rozdiel bude v tom, že ráno mu nebude pískať v ušiach ako po koncerte Prodigy, nenapáchne lacným vínom a naftalínom zo šatne … no trocha mu možno bude ľúto za novými topánkami, ktoré odteraz opäť použije iba na svadby, pohreby a iné podobné stresy.
sveta pravda
pardon – lízali vlaky transsibírskej.. môj teleufón je barsmúdry a rád prepisuje..
Ja som bola v sobotu v starom bicykli, na zázvorový čaj s citrónom a badyánom.. A na partičku Dixitu u kamarátov čo bývajú v jednej zo záhrad. Počko malo naozaj transcendentálne čaro, premiestnilo ma na Sibír a pri pochode snehom popri trati ma lítali vlaky transsibírskej.. len naskočiť a ísť..