Tento týždeň ma ničím nenadchol. Nemám rád lúčenia a už vôbec nie na letisku, (nech sa Ti tam darí, Tomo ..) Sneh sa roztopil a odkryl okrem iného aj to ostatné.. a hoci na východe Slovenska pôsobí kalamity, tu zmizol a občas vykuklo aj slnko.
Moravu to podvihlo z brehov a fúkal studený. Chodníkom popri rieke som v tej zľahnutej hávedi, ktorá sa tu udomácnila (akýsi druh astry) a ktorá pod ochranou agílnych milovníkov prírody asi zadusí alebo vytlačí druhy ostatné, cvakol malého hlodavca.
Asi hraboš, nie som znalec. Nestačil utiecť stúpajúcej 
vode, rovnako, ako nestačíme utekať pred vlnou kvalitných výrobkov a všadeprítomných agitátorov za všeobecné blaho. Pri zaostrovaní sa mi jemne nabrala voda do topánky. To sa ešte dalo rozchodiť. Na Moste, tuším slobody, (vlastne je mi to úplne fuk, ako sa volá, aj tak bol v niektorých mapách skôr ako ho postavili), bolo hotové korzo, prvý krát som po ňom šiel s chalanmi až na rakúsku stranu a hneď nazad, bolo pocitovo mrazivo. Triasli sa aj tí čistokrvní čokli v bundách od Armaniho ..normálne mi až bolo ľúto, čo všetko musí vytrpieť genofond takého vlka, aby si človek vypestoval miláčika podľa vkusu. Fakt – pre vlkov sú všetci psi bastardi. Tuším to speje až k sorte “Netopierí naháč”, ktorý bude mať schopnosť vzlietnuť, nízku spotrebu granúl a zanedbateľnú údržbu.