Teplo i dážď sa na záhrade vystriedali do chuti, Je postrihané, v skleníku posiata rukola a reďkovka. Ešte frankovka na dvore, tuje strihnúť na punck, objednať drevo a meď broskyniam a môže začať všetko ako obvykle. Pravidelná ročná prehliadka a servis dutiny tlamy, predjarná regulácia hmotnosti, spontánna výmena jedál a chutí ťažšich za tie ľahké, občasný reload hlavy (ako v sobotu pri stretnutí s Mi).
Je dobré mať zvyky, zvlášť tie dobré zvyky a návyky – ultrazvyky. Sú to asi (tipujem) také tie “antioxidačné” zvyky – mať svoj rezervovaný čas na údržbu tela i mysle, ” že by kôrnateniu mysle a hnitiu telesnému predchádzať sa darilo ..”
Ak sa dá aj pravidelná obrana voči stereotypu ergo návyku považovať za antioxidačný ultrazvyk, tak si ho budem pestovať. Nedokážem síce každý týždeň túžiť po nových destináciách ako J ,lebo som sa k takému návyku zatiaľ nikdy neuchýlil, ale určitý návyk som na sebe spozoroval. Až ma tak zamrazilo.
Keď som sa ho snažil pomenovať nejako exaktnejšie a dať mu to správne pomenovanie, hlasovali vo mne heslá typu “návyk nezvykať”, “zvyk nenavyknúť” , a podobné zhovädilosti, až kým mi konečne nedošlo, že vlastne sa niet čoho obávať. Návyku predchádza predsa vždy skutok. Návyky dokopy tvoria povahu a tá vyfarbuje náš osud. Dni sú napokon i tak rozmanité ako cesty kvapiek dažďa. Vždy prinesú niečo nové.
Z roztopaše či zvedavosti som si kúpil sonickú kefku a pri prvom použití riadne opehoval zrkadlo. Zrejme kvôli tomu, že som si na ňu ešte nezvykol. Ale funguje dobre.
Bol som nazbierať medvedí cesnak. Už je pekný a ostrý. Pri vevericovom strome som stretol štyri srny. Tak som si na hodku sadol a mlčky na ne pozerajúc uvažoval, či som si okrem iného príliš nenavykol aj na suché víno.