Tento týzdeň som sa prichytil, ako utekám z práce, aby som stihol aspoň chvíľu byť na slnku, už mi tie chladné dni začínajú liezť na etiku. Asi to tak má byť..občas chuť na niečo nekonštruktívne..a pred tým všetkým povinným sa zašiť kdesi s pocitom, že nič nemusí. A ak sa pridá z okolia niekto, koho nezaujíma iba môj zmysel pre načúvanie, tak sa rád nechám tiež vypočuť. Ticho je občas fajn, no nesmie byť príliš nahlas.
Všetci občas odniekiaľ zbehneme. Z obvyklých vyšľapaných koľají, z bojísk či únavných vzťahov, z nudy, stereotypu, z komnát povinného, z cely naučeného. Chlad, tma už o piatej večer, mesto plné natrčených rúk, pýtajúcich prachy za nulovú ponuku, len sadni, poži, vystreb a zaplať … vyžehlené obrusy a svietniky za výkladmi, kam nikto nepáchne, snobské chujovo bez riadnej muziky, úsmevov, studené ulice, chystajúce sa na božskú párty ala vianočné vrhy … chýba mi asi to “kúpte si tecinkó pro radost a dajte též ňeco na na zehrící …! ” ..kecám, sú určite i trhy, kde to frčí… a decká vidia kúzelníkov, mamky neodolateľné kožúšky perníkové srdcia, a tatkovia neodolateľné vreckárky a hlavolamy, kde vonia klinček a škorica a kde sa netreba báť opice.
Preto som sa potešil pozvaniu na drevenicu. Narýchlo pobalil, tentokrát naľahko, bez fotoaparátu (stačí mobil), prednosť mali tekutiny. Janko nás vzal hore, Ivan ako obvykle, celú cestu utekal pred autom. Občas sa veselo obzrel, kde sa flákame. Hore čakalo podivné bezvetrie, trocha úvodných problémov s pecou, ale mliečna dráha svietila ako málokedy. Piatok až nedeľa. Hríby ešte nejaké boli, ale nezbieral som. Krt rozryl dvor. Inak sme zmákli všetko, i popili a pokecali, len keby tie odchody a zvlášť v nedeľu, do tej civilizácie, neboli tak “chujovsky smutné”.
červená modrá pre blázna dobrá… two wrongs make one right (Arizona dream)…