V pondelok sme išli v počte desať sprobovať päť hviezdičiek šefkuchára R. Na večeru sme si objednali viac riadkov z ponuky a ochutnávali. Myslím, že si tie hviezdičky zaslúžia. (Aj keď bola oliva bez kôstky a podľa J sa to nepatrí). Pokecali, okúsili i víno i dezerty a keď sme neskôr chceli niekde v centre starého mesta dať ešte kafe a drink, zatváracie hodiny boli proti a tak sme sa postupne rozlúčili a pobrali každý po svojom. 
S pribúdajúcou jeseňou mám oči a hĺbku ostrosti preladenú do korún. Čosi ako úcta k poslednej prítomosti listov na stromoch, akoby sa s príchodom mrazov vytrácali farby a čosi končilo. Žiť bližšie k rovníku, by mi také čosi určite ani nenapadlo.
Víkend, pretiahnutý od štvrtka do utorka, ubehol ako splašený. Navečer sa ulicami potulovali mladí v maskách, tmou sa škerili vydlabané, vysvietené tekvice. Hell o´ wean 🙂