Opäť som preflákal zas pár dní bez záznamu. Posledný júnový týždeň – ošetrenie révy Quadris a opakovanie postreku o desať dní, dúfal som, že naposledy – múčnatka napadla dva korene úplne nepochopiteľne a zopár strapcov, ktoré mali dostatok vzdušnosti. Broskyne nasadili priveľa, koruny som musel podopierať, napriek tomu najstaršia prišla o konár. Ošetrené voskom. Inak som sa zväčša flákal na bicaku, sem-tam pomohol pri zveľaďovaní bufetu, vypočujúc pritom stovky euforických nápadov. A tiež megafónový hlas nezištného pomocníka, pracanta, technika a zlepšovateľa Ed-Ivsona. Už asi nebudem nahlas počúvať muziku. (kecám, lebo aj keby som ohluchol, EdIvsonovi sa hlasom nevyrovnám..) Hlavne že sa dielo zdarilo a naštartovalo. Oficiálne zaznela pochvala za vzorné čľapotanie a vyzdvihlo sa pracovné, politické i metodické úsilie, od tých najviac známych, až po predposledného z menej známych. Slovo a reč s pozdvihnutým pohárom sektu si vyžiadalo ďalších pár pripíjajúcich, bola to silne euforická chvíľka .. Jano síce spomenutý nebol, zjavne zväčša iba pofajčieval … aspoň keby mal trocha víajpí image alebo titulku v katolíckom bulvári … tak by mohol byť aspoň šiesty 🙂
Noci ochladli a striedajú ich horúce dni, počasie popixi. Sedí to ako sladké s kyslým, káva so zmrzlinou na vrchu, opera a metal, nenávidené s milovaným. Dvestokilový manažér a štvrtinová devucha spoza regálov, široký dezén na poľnej ceste. Drôty, čo urýchľujú i brzdia. Ozaj, moruše popri rieke už skončili, čo dozrelo, opadalo. Cesta je prašná, ešte ju nezmyli búrky po nánose zo záplav. Slnečnice sa mi nepodarili ani na druhý pokus, tak snáď budúci rok.
A aby som nezabudol – vypočul som si nechtiac pohŕdajúci ženský telefonát, zjavne partnerovi, čosi o tom, ako sa mohol “zahodiť s predajnou kurvou” … Napadlo mi, či je ten pojem “predajná” primeraný…
Predsa už oddávna, ak očakávala žena za milostné spolužitie od muža statok, koňa, ťavu, fábiu, bytostnú oddanosť, lásku a vernosť na celý život, to bolo predsa silné kafe … hádam až priveľa. To je predsa pre chlapa veľmi ťažké… No ak si zažiadala za radosti telesné zopár dukátov či poldeci, (predsa len o poznanie skromnejšia), tak už mala cajch ľahkej, predajnej …Lenže úúúplne najhoršie bolo, ak sa mu zadarmo a s radosťou oddávala “iba” kvôli tomu, že ho chcela … Potom mi z toho tak trocha vychádza, že tie “najťažie ženy” sú vlastne predajné a tie “najľahšie” si aj tak nikdy nekúpiš …či ? Svet je vážne krásny…
Noo sorry…,som myslel že móžem pokecať 🙂 . Keby po tebe chceli poriešiť niektoré veci do včera o ktorých ani zhotoviteľ nemá úplnú predstavu ako majú vyzerať či fungovať ,tak potešia názory iných.
– A do tohto levelu sa určite nedostanem(a ani nechcem) 🙂
„A poučil som sa, že jediný spôsob, ako mierne utlmiť Pala v jeho paľbe slov je – zvýšiť hlas a paľbu opätovať. Ešte dnes mám z neho boľavé hlasivky. Ale zrejme som ho zaujal, lebo pri bare komusi neznámemu významne utrúsil “Až dnes som zažil Jara povedať viac ako dve slová…”
.. veď nešlo o obsah iba formu 🙂 …