Révu zožral oheň, bolo pár dní super bezvetrie. Ešte ostalo pár konárov ihličnanov, nechám osušiť. Pred splnom som dal do zakoreňovačov papriky a rajčiny, dnes už sú klíčky vidno. Vo štvrtok som šiel Paolovi, chystal sa spevniť schody a založiť záhon. Schody spevneli. Večer bola debata o statočnosti manželského sexu a nevyhnutnej potrebe mať preň zakončenie rodinného striebra prinajmenšom v polovici stehna. Som zrejme povrchný, bezzásadový a nechápajúci, ale aspoň som sa mohol priučiť spôsobu, ako byť pozorný, (či radšej nepozorný) ku manželke priateľa, aby si to nevysvetlil ako zámer “mu ju pretiahnuť” … 🙂 Budem si musieť opäť vstúpiť do svedomia a správať sa viac odmerane 🙂
V noci sa popri brehu preháňali vo vode traja bobri, Laci chrápal ako pre kameru a ja som si ku hlave prezieravo postavil doma natankovanú fľašu vody. Tull-amóre by ma vysušila do rána viac ako Laciho dych moje kontaktné šošovky.
Ráno prišla. Prala si perie a občas smerom ku stúpajúcemu slnku vystrela hruď. Jej pôvab zahnal doznievajúcu opicu …
Nasledujúci týždeň vystriedal vietor a mne sa nechcelo na záhrade hltať zvírený prach. Ale aspoň som dal trochu dokopy náradie a v sobotu celkom slušne zmokol …