Ferendum

Mráz, znova a zas, stuhli mláky a fúka, nechce sa mi dnuká, aj snehu naondelo a vietor slzí zraky.

Celkom fajné, aj slnko občas vyliezlo, relatívne sucho a pocitovo óká.

Aha, a … – bolo ferendum – mne síce pripadalo akoby bolo o tom, že voda je mokrá, ale ktosi ma doplnil, tuším Ivo, že bolo o tom, “aby sa nevysvetľovala suchšia ako v skutočnosti je …”  Ok, nemám penetrovať svoje pocity tam, kde sa to neto … napokon, jeho morálna známka je ďaleko nad moje schopnosti (občas aj chápanie).  Ale keď som pochopil, že tých pár melónov v podstate rozveselilo nielen tú hŕstku, ktorá oslavovala fakt, že s nimi súhlasil milión, ale rovnako oslavovali aj oponenti, ktorí sa tešili z ignorácie tejto veľkoleposti, tak sme si vlastne urobili na slovensku takú malú radôstku za šesť melónov.

Nedá mi však nespomenúť si na neodarwinistov a pozrieť na to ako S.B.  Ak sa totiž potvrdia výsledky výskumov o dedičnej predispozícii ku homosexuálnym sklonom, tak sa vlastne deje to,  že tabuizácia homosexuality jej výskyt paradoxne podporuje. Prečo ? No lebo vlastne núti ľudí s týmito sklonmi žiť v normálnych manželstvách a plodiť potomstvo.

 

Na tom nie je nič zvláštne,  že sa altruistickými trikmi rozširujú rady voličov, ovečiek náboženstiev alebo okruhy obdivovateľov. Glorifikovať lásku, empatiu, dobro a tabuizovať raz kondómy, homosexualitu,  predmanželský sex, inokedy konzumáciu mäsa, globalizáciu….no s genetickým vývinom človeka to pohnúť zjavne nestihne.

Znova si zaznamenávam pocit, že to, čomu dôverujeme, sme povinní si overiť. Inak skĺzneme k tomu, že budeme šíriť vsugerovaný obraz sveta, pekný, usmiaty, plný upokojenia a nádeje, pod maskou pravdy a lásky v skutočnosti pôjde iba o jeho účelové šírenie medzi potenciálnych prenášačov.

V sobotu som v bufete robil hov. zadné vrchné na víne a zelenine … celkom sa podarilo, rovnako ako niektoré dymové figúrky, ktoré horiaca cigareta kreslila do zapadajúceho slnka.