Slovan v utorok vyhral, cez týždeň mrzlo i topilo sa, snehu napadalo dosť. Asi tak po lýtka.
Víkend zmäkol, v nedeľu sme sa vybrali lesom do fialkovej doliny a zo závejov ostalo trochu vlhko v topánkach … (ospravedlňujem sa Janovi, neodhadol som trasu :)). Po túre sme prebrali problémy s úradmi, ktoré chcú síce občanovi (a mládeži zvlášť) zásadne len to najlepšie, len občas jemne nepochopiteľným spôsobom. Lanová dráha, zdá sa, má byť iba pre tých, čo si nepotrebujú umyť ruky alebo si dať po fyzickom výkone pohár studeného. Žeby záujem verejný ? Alebo záujem osobný ? Vždy som mal pocit, že je najlepšie, ak volíme odvážnych.
Mať nápad pre všetkých rovná sa musieť nájsť nuget pre NICH. Ktosi má befel, že bufet je “príliš”, reku ” My dobrú vec podporíme! , len to zle vidíš, to byrokracia je na vine.”
Neviem, čo je zlé na kofole, pive, či na víne, alebo štave zo surovej mrkvy, cvikly, jablka… A dlho nič, tri bodky, odmlka … konanie a cirkus trvať tri roky vraj môže.
U nás je tuším stále večer, aj tie slnečné hodiny na námestí sa vo svetle lámp zastavili…
No čo už, stále je čo riešiť. Pokračovať v čítaní “Bielo-šedý tretí”