Akoby sa november chcel vytiahnuť pred marcom. Uvidime. Ale dlhé večery ma čoskoro vyženú niekam do ulíc, očumovať nejaké výstavy, alebo len tak, obchytať obrazy či zvuk diania mimo turnikety na dlhé rady obvykla.
Niežeby tu bola nuda. Ulicou dole prefrčal downhilista bez osvetlenia, na rohu sa chichúňali dve čaje. Na križovatke som minul na prechode smädného Janiho v svižnom tempe na večerné pivo a popri hlavnej ešte stále po chodníku blikali decká na bajkoch, v ledkových teniskách, v sprievode tatov a mám. Zastavil som sa na malé. V rohu dedko prstami zoraďoval na stole drobné akoby sa chcel uistiť, že má ešte na jeden, pod lampou sedela skupinka mladých s nefalšovanou chuťou presvedčiť prísediacu dievčinu o svojich najlepších úmysloch. Do mysle ma hladilo adagio pre sláky od Barbera. A to som stretol aj Edivsona, pozrel jeho nové dvere a stihol na terase dať cigu a presso s mliekom. Koniec predĺženého víkendu, pocitovo predpondelkový.
V oknách ako výstražné majáky blikali správy, akoby zvestovali, že je načase si všímať svet a jeho dianie o čosi viac ako posledné hedlajny o Martinke z Turca či Nákupných maniačkach. Svet je tuším v stále menšom počte mocných rúk a záujmov a stále viac nemocný recidívou hodnôt; podaktorí dokonca tvrdia pred národmi otvorene, že to, čo je dobré pre nich, musí byť dobré aj pre ostatných, alebo sa potácajú ako spitý šéfino eurokomisie priamo pred kamerami.
Ale hoci svet hrá pre pesimizmus, obúvam sa radšej do pocitov, ktoré nosia úsmev. Hoci len taký úškrn. Privodí ho čokoľvek. Žofa, naháňajúca moje šnúrky na teniskách, keď sa obúvam, alebo sused, naháňajúci fukarom letectvo z platana, ktorý sa akosi vymkol z predstáv o vhodnom stromku na dvor, či cesnakový odór okoloidúceho v pokročilom štádiu naloženia.
Treba zgúňať cestou časom a priestorom po niečom onakvejšom ako iba požuť, zapiť a zažiť. Reku – hľadať vo chvíľke večno, svetlo po tmách, v dotykoch tóny, či vo vôňach minulosť.
Cestou domov som si všimol, že Rudiho busta má na ramene opäť nejakú ozdobu.
Dal som mu ju dole. Boli to nohavičky. Asi sa ho ktorejsi uľútostilo.
Neskoro 🙂
pekne
a zaver genialny …