Koniec kraťasov a trička.

Tak, a leto je OFF.

Koniec freestajlu kraťasy-triko-šlapky.

  A prídu dažde, huby, dlhé večery a tak dokola. Inak asi nič nové. Červené malo cukor osemnásť Kl°, pomerne zdravé. Stihol som ešte pár teplejších popoludní okolo rieky, niekoľko nudných záberov, vtáctva, či blonďatých vlasov cyklistky na moste.

    Akoby sa s letom unavila i moja fantázia.  Ale nie, fantáziu mám bujnú dosť. Občas by možno zaslúžila i zopár zaúch, len si ju šetrím na .. vlastne,  ani neviem načo 🙂
Asi ju nateraz nejako nepotrebujem. Možno si vzala neplatené voľno. Nech si ide na dovolenku. Aspoň sa oddýchnutá vráti 🙂
Nebudem unavovať svoju fantáziu. Prestane byť ku mne úprimná, stane sa vypočítavá, bude si ma chcieť osedlať, stane sa predajnou. Ak ju neviem zaujať, a sama o mňa nestojí, či nechmatne po mne ako po údenom, nebudem si ju predsa trápne kupovať. Inak sa stanem za jej predajnosť zodpovedný, a to by ma mrzelo. No a ľútosť je veeeľmi zbytočný pocit.

Sumárum posledný mesiac bol celkovo o.k.

  Bolo stále z čoho vyberať.  Na predstavenie, zahrať si futbal, špacír za slnkom.  Ale som nejako pomimo všeobecného diania. Lebo svet ide ako po masle – ale smerom a rýchlosťou mne akosi proti srsti. A to sa necítim byť ani konzerva ani spiatočník.

    Ak som kedysi bral ľudí takých, akí sú, a nie takých, akými by chceli byť, postupne som sa okoliu prinajmenšom “odcudzil”.

    A dnes ? Dnes, ak neverím, že mi chcú “iba dobre”, ma môžu aj stíhať. Schválená realita sa dnes vyrába. V hangároch štúdií, v lesoch klávesníc. Lezie nám do závitov a žalúdkov ako nápoveda toho “akými by sme chceli a mali byť.  “We don’t need no education!”

     Možno to tak má byť. Niektoré odpornosti a zvrátenosti treba esteticky ukryť aj z dôvodov ochrany samotného človeka.  Napríklad pravdu.

Dnes je fasa deň, nefučí, celziov okolo dvacky. Pôjdem von k vode, k tej vŕbe, kde sa dá dobre oprieť na slnku a potom na pivo. Možno zas príde reč na to, ako sa teším, až sa vrátia kraťasy, tričko a šlapky.