451 a svet za plotom

Tak som tu zas. Nechcelo sa mi písať, ale pamätať si chcem aj doby zlé. Minul sa mesiac. Pár dažďov, jedno vydutie rieky. Decká do naplnených jám natešene vrhali skaly do vody, v pretekoch o najväčší výstrek vody.

Všetko už tu raz bolo a teraz sa znova navrátilo. Bociani, kvety, zeleň, turisti a jarná atmoška. Cykly roka, vždy nejako zmenené. Jano mi raz trochu vystrašene povedal, ako čítal o zistení vedcov, že realita je vlastne virtuálna, a to, čo považujeme za skutočnosť, je vlastne iba nejaký hologram matrixu. V tej chvíli som asi spravil sprostosť, keď som sa mu snažil nejako zjednodušene popísať kvantové pokusy a zistenia, že samotné pozorovanie vie ovplyvniť výsledok; asi by bolo lepšie priznať, že to aj tak nepochopíme ani po litri vína a vec nechať tak. Zaujímavé, ako sa snažíme povznášajúco prísť na kĺb javom, ktoré sú nad naše chápanie                a pritom prehliadame hovno na vlastných topánkach.  Filozofi sú v móde a na vzostupe. To mi pripomenulo pocit zodpovednosti     a súčasne bezmocnosti, keď som si pustil film 451°F od Truffauta zo šesťdesiateho šiesteho.

Keď už som pri číslach – raz som mal čudný sen, ktorý mi mumlal čosi o troch číslach.  Štyri, tri, jedna. Poradie si nepamätám. Bolo to asi pred polrokom. Najskôr som to bral povrchne – reku už mi z tých grafov a čísiel jeblo a treba zresetovat. Dokonca ani vtedy,  keď mi realita postupne podhadzovala do cesty túto trojku čísiel v rôznych kombináciách a súvislostiach, pripisoval som to iba náhode, podporovanej mojou inak pomerne bujnou fantáziou a nepripisoval som tomu význam. Až kým neprišli také chvíľkové výpadky, lapsusy pamäte i motoriky. Trocha som zneistel, keď som prečítal čosi o proteíne 14-3-3. Dúfam, že nebudem jeden z milióna. A ak, tak radšej nech to netrvá dlho. Aj kvôli tomu som prestal brať to svinstvo na vysoký tlak, zrejme to bola príčina. A podivne už druhý týždeň sa tlak drží v norme.

Snáď to vydrží. Inak sa celkom dá. Je už príjemne teplo, aj keď dosť sucho. Plánty ešte čakajú v skleníku. Budúci týždeň pôjdu prvé otužilejšie von. Do vetra a počasia. A po povinnej jazde v záhrade sem-tam zas zdrhnem za plot …

 

Práve vonku začalo pršať. A fúka juhovýchodný, už od včera. Vraj nesie saharský prach a bude ešte fučať do zajtra. Tomu verím.

Vraj sa blížia dobré časy. Doba slušných a spravodlivých. Tomu neverím. Večer si dám asi 1984. Keď už som pri tých číslach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Na ochranu proti spamu zadajte slovo v obrazku
Anti-spamový obrázok